Po debute Novoročný výstup na Jaseninu (2016) Jakub Juhász opúšťa
zatopený vrchársky kraj a popri rieke Ipeľ zostupuje dole na
roviny, priamo do centra svojho rodného mesta, a pátra po Sándorovi
Petőfim a jeho legende, ktorá sa stáva pozadím k čomusi
intímnejšiemu. Čiastočne autobiografická kronika, čiastočne
životopisné rozprávanie a čiastočne bonvivánsky cestopis hovorí o
(ne)možnosti vzťahu súčasného človeka k historickej postave a jej
mytologicky ponímanému príbehu. Maďarský romantický básnik
predstavuje až kozmickú (a zároveň komickú) referenčnú os, z ktorej
autor vychádza, kľučkuje okolo, vzďaľuje sa a navracia k nej, ale
nikdy s ňou celkom nesplynie. Juhászova próza sa vyznačuje hustým
opisom, nepredvídateľným vypointovaním a krikľavým výsmechom, ktorý
je v jadre skôr dômyselným, láskyplným podpichnutím. PS je poctou
ľudskej geografii Juhu, ako autor nazýva teritórium svojich ciest.
Či už je to štiavnická Banka Lásky, obrazáreň Haličského zámku,
maďarský národný park Hortobágy alebo „veľavážený Lučenec, mesto
novohradské“, každý si v PS nájde kút sveta či kus kultúrneho
dedičstva, ktorý považuje za ten svoj – aj keď v juhászovskom
podaní nie je možné mať v tomto ohľade žiadnu istotu, ako píše sám
autor: „Čo ja viem, kde sú moje korene? Stále som na to neprišiel.“
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...