Kniha přináší soubor studií historičky a archivářky Olgy Fejtové,
které byly vydány v letech 1988–2020 v českých i zahraničních
periodikách a souborných dílech a jež se tematicky zaměřují na
různé aspekty dějin měst a jejich elit v raném novověku, konktrétně
na příkladu Loun a měst pražských. Nové, souborné vydání patnácti
statí Olgy Fejtové, v nichž autorka na základě pražských pramenů a
také archivního materiálu z Loun přispívá k poznávání klíčových
problémů dějin postmedieválních měst, zásadně pomůže k dalšímu
vědeckému využití těchto textů – dosud leckdy hůře dostupných,
respektive unikajících zasloužené pozornosti. Z témat, která v
publikaci realizované u příležitosti autorčina životního jubilea
přicházejí ke slovu, je třeba zmínit především ekonomickou a
sociální strukturu městského obyvatelstva, domovní držbu,
meziměstské vztahy, migraci, národnostní situaci a konfesijní
poměry v městských obcích, městskou (samo)správu a (různě
definovatelné) milieu urbánních elit. Kniha také obsahuje úvodní
zamyšlení Jiřího Peška nad zpřístupněným souborem textů, které ve
výstižné zkratce shrnuje význam jubilantčiných výzkumů. J. Pešek
právem poukazuje na to, že je její práce založena na důkladném
archivním studiu a zároveň, s oporou v systematickém studiu
relevantní literatury (jak domácích, tak podnětných zahraničních
prací), důsledně zohledňuje širší kontext. Výsledky badatelské
práce Olgy Fejtové proto nabízejí nejenom široký komparativní
potenciál, pokud jde o podobně zaměřené sondy podnikané v jiných
městech, ale i metodickou oporu a inspiraci pro další badatele. Z
posudku dr. Tomáše Sternecka
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...