Kniha přináší autorčino autentické svědectví o tom, jak v roce 1919
opustila sovětské Rusko, ale vzápětí se tam velmi nebezpečnou
ilegální cestou vrátila pro svého uvězněného manžela. Ve svém
vyprávění líčí složité peripetie spojené s návratem do vlasti,
dočasný pobyt v zemi zmítané porevolučním chaosem a občanskou
válkou, snahu o záchranu muže i běžný každodenní život obyvatel
„Sovdepie“ (jak byl nový sovětský stát emigranty sarkasticky
označován) i nálady ruské emigrace. Před čtenářem se odvíjí
dobrodružství autorčina vnitřního odhodlání, pramenícího z
hlubokého citu k blízké osobě, její niterný boj s objektivní
nepřízní osudu. Osobní příběh je rámován mozaikou cizích osudů,
mrazivými obrazy viděného. Je zde načrtnuta podoba společnosti, v
níž bylo možné takřka cokoli. V předmluvě k anglickému vydání
skotský spisovatel John Buchan označil knihu za nejživější obraz
chaosu panujícího v Rusku 20. let. A konečně i schopnost autorčina
nadhledu a sebeironie spolu s jejím neobyčejným hrdinstvím z knihy
činí poutavé čtení. Sama autorka, kněžna Sofie Volkonská, byla
emancipovanou ženou. Jako vystudovaná lékařka se účastnila druhé
balkánské války, později také coby ošetřovatelka i první světové
války; patřila k prvním ruským automobilistkám a také pilotkám
(podle všeho vykonala několik průzkumných letů v posledním válečném
roce). Po definitivní emigraci se s manželem usadila ve Francii,
kde však nemohla vykonávat svou lékařskou profesi. Živila se jako
řidička taxislužby či průvodkyně turistů. Zemřela roku 1949.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...