Veľkosť a mnohotvárnosť tvorby, hýrivosť talentu veľkého klasika
ruskej literatúry 19. storočia F. M. Dostojevského, autora slávnych
románov Zločin a trest, Bratia Karamazovovci, Idiot, Biele noci,
Hráč a mnohých iných, netreba slovenskému čitateľovi nijako
osobitne zdôrazňovať. O týchto dielach sa zvyčajne hovorí ako o
jedinečných eposoch hľadania podstatných právd o človeku. Literárny
kritik Alexander Matuška o ňom povedal, že ide o zosobnenú
„očistu“. Myslel tým celú tvorbu F. M. Dostojevského, zo všetkých
podzemí i výšav, lebo každá, aj tá najnepatrnejšia jeho postava „v
citovom a myšlienkovom tranze búcha na brány večnosti“.
Dostojevského kratšie prozaické útvary ostávajú neprávom tak trochu
v tieni Dostojevského veľkých románov. Týka sa to najmä novely
Zápisky z podzemia z roku 1864, ktorú mnohí považujú za azda
najproblematickejší spisovateľov výtvor. No práve táto myšlienkovo
trýznivá próza patrí medzi významovo najsilnejšie diela ruského
klasika a čitateľovi poskytuje jeden z možných kľúčov do zložitostí
Dostojevského génia. Poviedka Zlý žart (1862) nie je veľmi epická,
lenže koľko nemilosrdných zostupov do „podzemia v duši“ sa v nej
odohrá! Nakoniec obe diela, publikované v tejto knihe, jednotnou
umeleckou kadenciou sprítomňujú platnosť princípu: že niet
závažných drobností v architektonicky skĺbenom diele a že každý
jeho epický nerv charakterizuje a zastupuje celok veľkosti.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...