Rodina Karamazovovcov predstavuje charakteristický predobraz
vtedajšej zdeformovanej spoločnosti. Už vyše sto rokov neutíchajú
spory o tom, ktorý z románov F.M. Dostojevského je najlepší. Jedni
tvrdia, že prvý – Chudobní ľudia, – pretože znamenal novú kvalitu v
ruskej literatúre (podľa Belinského to bol prvý ruský sociálny
román); iní sa nazdávajú, že Zápisky z mŕtveho domu, pretože sú v
nich všetky základné myšlienky a problémy Dostojevského tvorby
posibírskeho obdobia; tretí zaň označujú Zločin a trest, pretože
znamená novú kvalitu v spisovateľovej tvorbe (prechod od
dialogického románu k polyfonickému) a je aj skladobne
najucelenejší; štvrtí dokazujú, že Diablom posadnutí, pretože
prináša jeho najhlbšie rozvažovanie o človeku a svete a piati
vyzdvihujú práve Bratov Karamazovovcov, pretože je to posledný
román, v ktorom sa ako v oceáne zlievajú všetky témy
predchádzajúcich autorových veľtokových románov. Tak ako každý z
Dostojevského románov, predstavujú aj Bratia Karamazovovci
neopakovateľnú myšlienkovú a umeleckú kvalitu, takže z hľadiska
jeho stúpencov môže byť najlepší. Ide o to, že tak ako celé jeho
dielo, predstavuje ďalší, iný, nový pokus myšlienkovo a umelecky
preniknúť k „človeku ako k tajomstvu, ktoré treba odhaliť.“ Tak
totiž svoje autorské vyznanie, svoj program, charakterizoval ešte
na začiatku spisovateľskej dráhy on sám. Za toto odhaľovanie
ľudského tajomstva platil tým najcennejším – zdravím a životom...
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...