Steinerova kniha o živote, smrti a povstaní vo vyhladzovacom tábore
Treblinka je strhujúca. Je možné, že u mnohých čitateľov zostane v
emocionálnej pamäti celoživotne. Zanecháva nástojčivé otázky
presahujúce situáciu vo vyhladzovacom tábore. Nedajú ľahko obísť.
Čo je vlastne človek? Kde sa berie krutosť a vražednosť? Čo je
ľudská prirodzenosť? Náchylnosť k poslušnosti voči vodcovi v
totalitnom režime môže viesť až k masovému vyvražďovaniu iných
ľudských bytostí? Ako možno predchádzať totalitnému zvrhnutiu
spoločenstva, štátu a uhájiť slobodu a súcit? Kedy je ešte účinná
asertivita? Kedy je už potrebný premyslený boj aj s rizikom smrti?
V januári 1942 v čase Hitlerovho Nemecka sa vo Wannsee pri Berlíne
stretli vrcholoví predstavitelia NSDAP a SS. Dohodli plány na
„konečné riešenie židovskej otázky“. Rýchlo vznikali vyhladzovacie
tábory, teda akési fabriky na systematické masové vyvražďovanie. V
júli 1942 sa spustila prevádzka v Treblinke. V októbri už bolo v
činnosti 13 plynových komôr (celková plocha cca 320 m2). Otravovali
v nich ľudí kyanidom (Zyklon B). Naraz mohlo byť zavraždených ľudí
z cca 20 vlakových vagónov. Denne privážali 4000-7000 ľudí určených
k likvidácii. Stovky zahynuli už pri strastiplnom transporte
(dehydratácia, nedostatok vzduchu). Vraždenie trvalo 16 mesiacov.
Výpočty smerujú k 870 000 až 1,2 miliónov obetí. 99,5% boli židia.
Medzi nimi bola pravdepodobne aj sestra Sigmunda Freuda Rosa Graf.
Sinthi a Rómov zahanulo cca 2000. 2. augusta 1943 vypuklo dôkladne
pripravované povstanie väzňov vykonávajúcich otrockú prácu pri
udržiavaní chodu tábora. 200-250 väzňov utieklo, väčšinu chytili a
popravili. Jednému organizátorovi povstania sa podarilo utiecť tak,
že zanechal správu. Vyšla v 2000 kópiách a na mikrofilne sa dostala
aj do Londýna. V roku 1970 sa konal súd s druhým veliteľom
Treblinky Franzom Stanglom. Ako šéf sa staral o hladký chod
vyvražďovania. Keď sa odvolával voči rozsudku, povedal: „Konal som
iba svoju povinnosť. Moje svedomie je čisté.“ - To nie ja, to
povinnosť, to rozkaz.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...