Předkládaný sborník příspěvků je věnován tématu tří
dongiovanniovských oper, které byly v 18. století vytvořeny v Praze
a měly zde ve třech různých divadlech i své světové premiéry.
Sborník je realizován jako čtvrtý svazek edice „Italská opera 18.
století v českých zemích“. Tomislav Volek v úvodním příspěvku na
téma „Cesta Dona Giovanniho staletími“ porovnává nejvýznamnější
divadelní verze postavy šlechtického svůdce Dona Juana od té
nejstarší od Tirso de Moliny po verzi autorů Da Ponte - Mozart.
Luciano Paesani (Chieti-Pescara) shrnuje poznatky o změnách v
libretu Righiniho opery Il convitato di pietra, komponované pro
Prahu 1776 a prováděné pak ve Vídni a v Esterháze. Milada Jonášová
na základě nově nalezených partitur Dona Giovanniho pražské
provenience popisuje různé drobné změny, které Mozart udělal v
průběhu nastudovávání opery před pražskou premiérou a které pak
dodatečně nezapsal do své autografní partitury. Dochovaly se však v
pražských partech a staly se součástí opisů partitur, které se z
Prahy šířily do Evropy. Manfred Hermann Schmid (Augsburg)
analyzoval specifické znaky duet v Mozartových operách. Další
příspěvek Jonášové je věnován nalezenému dopisu Bedřicha Smetany
Johannu Bernhardu Guglerovi z 21. srpna 1868 o zbytku dochovaných
provozovacích partů z premiéry opery Dona Giovanniho v roce 1787.
Jürgen Maehder (Salcburk) popsal ve střední Evropě ne příliš známou
dongiovanniovskou operu Il dissoluto punito ossia Don Giovanni
Tenorio od Ramóna Carnicera (Barcelona 1822) a srovnal ji s
Mozartovým Donem Giovannim, na něhož de facto Carnicer navazuje.
Součástí sborníku je rovněž klíčová kapitola z pražské disertace
(1973) Rudolfa Jedličky, pojednávající o zvláštnostech ansámblů v
Mozartově Donu Giovannim, poprvé přeložená do němčiny a upravená
Tomislavem Volkem. V její příloze jsou zveřejněny různé archivní
materiály o Rudolfu Jedličkovi (1920?1989) jako vynikajícím
interpretu postavy Mozartova Dona Giovanniho, kterého mnohokrát
ztvárnil i na předních evropských scénách včetně berlínské a
vídeňské Staatsoper.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...