An openly lesbian avant-garde writer of science fiction, Vernon
Lee?a pseudonym of Violet Piaget?is the most important female
aesthetician to come out of nineteenth century England. Though she
was widely known for her supernatural fictions, Lee hasn’t gained
the recognition she so clearly deserves for her contributions in
the fields of aesthetics, philosophy of empathy, and art criticism.
An early follower of Walter Pater, her work is characterized by
extreme attention to her own responses to artworks, and a level of
psychological sensitivity rarely seen in any aesthetic writing.
Today, she is largely overlooked in curriculums, her aesthetic
works long out of print. David Zwirner Books is reintroducing Lee’s
writing through the first ever English publication of The
Psychology of an Art Writer (1903) along with selections from her
groundbreaking Gallery Diaries (1901–4), breathtaking accounts of
her experiences of the great paintings and sculptures she traveled
to see. Ranging from deeply felt assessments of the way mood
affects our ability to appreciate art, to detailed descriptions of
some of the most powerful personal experiences with artworks, these
writings provide profound insights into the fields of psychology
and aesthetics. Her philosophical inquiries in The Psychology of an
Art Writer leave no stone unturned, combining fine-grained
ekphrases with high fancy and dense abstraction. The Diaries, in
turn, establish Lee as one of the most sensitive writers about art
in any language. With a foreword by Berkeley classicist Dylan
Kenny, which guides the reader through these writings and
contextualizes these texts within Lee’s other work, this is the
quintessential introduction to her astonishing and complex oeuvre.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...