V roce 1970 došlo v Hradci Králové k hromadnému nálezu denárů z
přelomu 10. a 11. století. Do numismatické sbírky Muzea východních
Čech se dostala jen jeho část – 413 mincí. Přestože se jednalo o
mimořádně důležitý zdroj informací k dějinám raného českého státu,
zůstávala výpověď tohoto pramene historikům dlouhá desetiletí
skryta. Na přelomu 20. a 21. století se PhDr. Jarmile Háskové, CSc.
podařilo detailně prozkoumat, popsat a vyhodnotit nález denárů jako
celek. Její dílo zůstalo kvůli předčasnému úmrtí autorky pouze v
neúplně dochovaném rukopise. Vzhledem k faktu, že se jedná o
precizní analýzu mincí denárového období a zároveň o ucelený výklad
sdělení cenného nálezu v kontextu historických i archeologických
poznatků dějin raného českého státu, vychází práce Jarmily Háskové
alespoň v tomto editorském vydání. Publikace je rozdělena do dvou
základních částí. Jsou to jednak dvě úvodní historicko-numismatické
studie a závěr, jednak popis mincí v katalogu. První kapitola
pojednává jak o peněžním vývoji raného středověku, tak o pozici
severovýchodních Čech a Hradce Králové na počátku českého státu. Ve
druhé kapitole autorka uvádí svoji hypotézu o organizaci českého
mincovnictví zejména na přelomu 10. a 11. století, která přímo
vychází z výsledků výzkumu královéhradeckého denárového nálezu.
Textovou část publikace místo nedokončeného závěru uzavírá její
přednáška o výzkumu a vyhodnocení denárového nálezu, kterou si
připravila pro královéhradeckou pobočku České numismatické
společnosti a přednesla v roce 2006. Druhou materiálovou částí
publikace je katalog mincí.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...