Děj povídky se odehrává v roce 1647 poblíž Osnabrücku, kde se právě
dojednávají podmínky míru, který vešel do dějin jako mír
vestfálský. Námětem je fiktivní setkání sedmnácti německých
barokních básníků a spisovatelů, kteří jsou představeni skutečnými
jmény i díly, ale jež autor vybavil ze své fantazie povahovými
rysy, názory a způsoby jednání a dotvořil je do plných, svérázných
literárních postav. Básníci předčítají ze svých děl a v diskusích
řeší poetologické problémy i osobní spory a animozity, ale posléze
nad tím vším u nich převládne téma války a otázka, do jaké míry
může, či zda vůbec má literatura — coby pouhé „krásné zdání“ —
zasahovat do reálné politiky. Přítomní literáti se o to alespoň
pokusí. Do tohoto historického obrazu se ovšem nenásilně,
nenápadně, ale pro Grassovy současníky snadno rozpoznatelně prolíná
lehce ironický obraz známé Skupiny 47, jež se poprvé sešla přesně o
300 let později, těsně po konci války, která byla pro Německo i
Evropu ještě ničivější než ta třicetiletá. V tomto prolínání Grass
znovu prokazuje svou virtuozní schopnost parodie a parafráze i
čtenářsky přitažlivé humorně-vážné hry s fatálními událostmi dějin.
Díky své nevyčerpatelné fabulační vynalézavosti, ale také díky
mimořádně důkladné znalosti dobových reálií zde Günter Grass podal
tak živý, plastický a při vší fantazijnosti tak věrohodný obraz
barokní doby, pro jaký bychom v německé poválečné literatuře stěží
hledali obdobu. The translation of this work was supported by a
grant from the Goethe-Institut. Překlad této knihy podpořil
Goethe-Institut.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...