Zápletka románu, odehrávajícího se převážně v roce 1967, spočívá na
typicky grassovském groteskně-drastickém nápadu: gymnazista
Scherbaum chce před berlínským hotelem Kempinski veřejně upálit
svého jezevčíka, aby šokoval a vyburcoval saturovanou konzumní
společnost, jejíž svědomí je podle něj natolik otupeno
(„umrtveno“), že neprotestuje ani proti upalování lidí napalmem ve
vietnamské válce. Jeho učitel Starusch (vypravěč románu a — se
značnou dávkou sebeironie — autorovo alter ego) se jej snaží od
radikálního záměru odvrátit, přestože s žákem v zásadě sympatizuje.
Groteskně-humornou vypravěčskou kostru vyprávění představuje
dlouhá, bolestivá terapie chrupu, již Starusch protrpí ve
stomatologickém křesle a během níž se mu vybavuje asociační pásmo
osobních selhání i událostí z války a doby hospodářského zázraku.
Těmito reminiscencemi se do vyprávění zprostředkuje i řada
zásadních problémů německé společnosti adenauerovské éry, zejména
problém nepotrestaných válečných zločinců a nacistů: jednou z
výrazných postav je (pod jiným jménem) i u nás nechvalně známý
generál Schörner, který byl ochoten bojovat „do posledního muže“ a
se vší krutostí ještě v posledních dnech války. V naivně
radikálních postojích gymnazistů podává Grass — jako jeden z
prvních levicových intelektuálů (román vyšel v roce 1969) —
ironickou, pozoruhodně vyváženou analýzu mentality a ideologií, z
jejichž energie v roce 1968 explodovalo radikální „studentské
hnutí“: přitaká jeho pohnutkám i cílům, ale jasně se distancuje od
jeho prostředků, které namnoze vyústily v zaslepený terorismus.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...