Príbehy 20. storočia - Média v službe štátu

a nájsť najvýhodnejšiu cenu za celú objednávku
Knihu kúpite v 1 e-shope od 5,70 €

Ak sa vám po kliknutí na tlačidlo "Do obchodu" nezobrazí stránka knihy vo vybranom e-shope, je potrebné vypnúť AdBlock vo vašom prehliadači pre našu stránku. Návod na vypnutie je napríklad na adrese https://www.sme.sk/dok/20466299/ako-vypnut-adblock-na-sme-sk-whitelist.

Príbehy 20. storočia - Média v službe štátu kúpite na Panta Rhei
Panta Rhei
5,70 €
Skladom (dodanie do 3 dní)

Krátky popis
U mnohých politikov dodnes existuje presvedčenie, že médiá, najmä tie verejnoprávne, by im mali slúžiť. A stať sa možno tak trochu aj ich nástrojom v politickej aréne. Soňa Gyarfášová: Médiá v službách totality. Ako si režim vytvoril vlastnú pravdu (str. 27) Haló, tu Bratislava, ozvalo sa pred 95 rokmi v rádioprijímačoch na území Slovenska. V ten rok sa začala písať história Slovenského rozhlasu na Slovensku. O tridsať rokov neskôr sa na obrazovky dostali prvé zábery Televízneho štúdia Bratislava. Verejnoprávne médiá na Slovensku teda v roku 2021 oslavovali významné výročie. Napriek desaťročiam ich existencie stále prebieha boj o ich podobu, nezávislosť a vplyv. Slovenská televízia a rozhlas aj dnes čelia spochybňovaniu ich existencie potrebujeme v čase slobodných médií a rozsiahleho mediálneho trhu verejnoprávne médiá? Prečo by malo vôbec existovať médium v područí štátu? Túto polemiku je dôležité viesť, no je takisto dôležité uvedomiť si, akú úlohu by verejnoprávne médiá mali mať. Súkromné médiá samozrejme môžu zodpovedne plniť úlohu strážcov demokracie, efektívne vedia kontrolovať politikov, informovať aj vzdelávať, no často je ich motiváciou zisk. A tak mnohé dôležité alebo menej zaujímavé informácie jednoducho vynechávajú. Nie vždy je sledovanosť či čítanosť zárukou kvality. Tu by mali ich prácu suplovať verejnoprávne médiá pre čitateľov z národnostných menšín, pre ľudí s hlbším záujmom o spoločenské problémy, pre milovníkov úzkoprofilovej kultúry. V poslednom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia za rok 2021 na to upozorňuje šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová aj mediálny expert Braňo Ondrášik. Obaja ukazujú len neďaleko, za naše hranice, kde sa verejnoprávne médiá stávajú hlásnou trúbou vládnych garnitúr. Bývalý šéf spravodajstva STV Ján Füle vie o podobnej skúsenosti hovoriť aj priamo zo svojej práce v 90. rokoch sa myšlienka slobodnej televízie rýchlo rozplynula s príchodom Vladimíra Mečiara, ktorý STV vnímal skôr ako vlastný mocenský nástroj. Televízia a rozhlas pritom bojovali za svoju slobodu po desaťročia, napríklad v roku 1968, keď Štefan Horský vysielal niekoľko dní na rozhlasové vlny reportáže o okupácii z ilegality. Nielen jeho životnú cestu v médiách nájdete v rubrike Príbehy. O tom, ako to vyzerá, keď médiá slúžia totalitnému režimu a ako si vytvárajú vlastnú pravdu, píše v štúdii reportérka Slovenského rozhlasu Soňa Gyarfášová. Dnes, v 21. storočí, musia verejnoprávne médiá čeliť novým fenoménom aj starým výzvam. Ani dnes nie sú imúnne voči politickým zásahom či už ide o priame nátlaky na televíziu a dosadzovanie politicky pohodlných ľudí alebo o verbálne útoky politikov na novinárov. Z druhej strany je tu tlak rýchlych správ a sociálnych médií, ktoré viac prajú jednoduchým a často skresleným až konšpiračným správam. Verejnoprávne médiá by mali stáť v čele boja proti dezinformáciám v časoch, v ktorých žijeme. Šéfredaktor: Lukáš Onderčanin
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Príbehy 20. storočia - Média v službe štátu je 5,76 €

Výber kníh autora kolektív autorov

Zobraziť všetky knihy autora kolektív autorov
Výber kníh vydavateľa Post Bellum

Zobraziť všetky knihy vydavateľa Post Bellum
Naše tipy


Outlander 4 - Bubny jesene
BUBNY JESENE je v poradí štvrtá kniha zo série OUTLANDER. Claire a Jamie spolu s Jamieho synovcom Ianom nachádzajú v kolónii Severná Karolína miesto, kde by sa usadili. Hľadajú spôsob, ako neprekročiť nebezpečnú hranicu medzi patronátom guvernéra Tryona a Clairiným poznaním nadchádzajúcej revolúcie v Amerike, ale aj medzi pomocou Jamieho tety Jocasty, poslednej z klanu MacKenzieovcov („MacKenzieovci sú šarmantní ako škovránky v poli, ale aj prefíkaní ako líšky.“) a nežiaducimi záväzkami v podobe otrokov na jej plantáži. Keď nájdu miesto v horách a postavia si svoj prvý zrub, ich novonadobudnutý život je síce šťastný, ale aj s príchuťou trpkosti pri spomienke na Briannu – dcéru, ktorú Claire opustila a Jamie nikdy neuvidí. Aj Brianna neustále premýšľa o svojich rodičoch. V historických záznamoch objaví nebezpečnú informáciu – správu o vypuknutí požiaru na Fraserovej holi. Základná dilema cestovateľov v čase sa objavuje opäť: Môžeme meniť minulosť? Ak áno... za akú cenu? Roger MacKenzie našiel rovnaké oznámenie v novinách a rozhodol sa Brianne o ňom nepovedať. Nechcel, aby riskovala svoj život pre niečo, čo sa nedá zmeniť. Ani ona sa mu nezdôverí, ale poštou mu doručia Briannine škatule s osobnými vecami a rodinnými rozpomienkami s lístkom, na ktorom je napísané: „Každý potrebuje históriu. Toto je moja história. Prosím ťa, postaraj sa o ňu, kým sa nevrátim.“ Vtedy sa Roger prikláňa k myšlienke, že správu v novinách našla aj ona. Roger nasleduje Briannu do minulosti, kam sa vybrala pátrať po svojich rodičoch, aby sa pokúsila zachrániť ich životy. Keď zistí, že odplávala do Ameriky, sám nasadne na loď, na ktorej je kapitánom Stephen Bonnet. Ako funguje cestovanie v čase? Kto dokáže prejsť časovou trhlinou a ako? Aké sú riziká cestovania v čase? A tí, ktorí môžu cestovať v čase, prečo sú ochotní všetko riskovať? Len a len pre lásku. Preklad: Zuzana Filadelfi „Výnimočný.” – Minneapolis Star Tribune „Excelentný.” – Rocky Mountain News „Trhák.” – The Wall Street Journal „Vynikajúci román... Nervydrásajúca výprava v čase a priestore plná nezodpovedaných otázok.” – Publishers Weekly