Nová kniha autorky úspešného Umenia sovietskej kuchyne je
brilantným skúmaním jedla a národnej identity po celom svete. „S
nástupom a dominanciou globalizácie,“ vysvetľuje Anya v úvode, „sa
národy a nacionalizmus javia zastaralejšie a zároveň dôležitejšie a
relevantnejšie ako kedykoľvek predtým.“ A neexistuje lepšia prizma,
cez ktorú by sme to mohli vidieť, ako jedlo. Vydáva sa pátrať po
pravde, ktorá sa skrýva za večným klišé „sme to, čo jeme“, a to do
veľkých gastronomických centier Paríža, Neapola, Tokia, Sevilly,
Oaxacy a Istanbulu – so záverečnou zastávkou pri ukrajinskom
boršči. V Paríži zisťuje prekvapujúci nezáujem o tradičné
francúzske pot-au-feu, pričom francúzski gurmáni uprednostňujú
novšie, trendovejšie medzinárodné kuchyne; v Neapole skúma skromné
a nesprávne chápané začiatky pizze; v Tokiu ju prekvapí
uprednostňovanie ramenu pred tradičným gohanom a konbinizácia
spoločnosti; v Seville odhaľuje náboženské dôsledky jamónu a vznik
tapas; v Oaxace rozpletá komplikované prelínanie domorodého a
európskeho a opätovné presadenie kukurice; a nakoniec ju čaká
komplikované dedičstvo multikulturalizmu v Istanbule. Anya sa
zaoberá týmito ikonickými jedlami svojím zvedavým pohľadom a
nezameniteľným vtipom, keď sa rozpráva s kuchármi, remeselníkmi,
vedcami, politickými aktivistami a úplne cudzími ľuďmi, pričom sa
snaží pochopiť, čo predstavuje „národnú“ kultúru jedla. V knihe
odhaľuje a prehodnocuje fascinujúcu úlohu, ktorú jedlo zohráva pri
vytváraní kultúrneho dedičstva – s tým, ako sa mení politická a
sociálna identita národa, mení sa aj jeho chuť.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...