Čtvrtý svazek představuje osobnosti z oborů biologických či
biochemických. Biologa, lékaře a imunologa Milana Haška (1925–1984)
přiblíží jeho mladší kolegové Juraj Iványi a Jan Svoboda, kteří
vyprávějí o jeho teorii imunologické tolerance a ideologizaci
genetiky v 50. letech 20. století. O vzpomínky na svého slavného
otce, epidemiologa Karla Rašku (1909–1987), jakož i o své životní a
vědecké zkušenosti se podělí Karel Raška ml. (*1939), lékař,
molekulární virolog, genetik, imunolog a imunopatolog působící v
USA. Biolog a virolog Jan Svoboda (nar.1931) se zamýšlí nad
otázkami vzdělanosti a demokracie, připomene však i svoje objevy v
oblasti buněčné a virové genetiky – zasloužil se zejména o
objasnění životního cyklu retrovirů (např. leukémie, HIV).
Mikrobioložka a molekulární genetička Helena Kopecká (nar.1931)
přibližuje své působení v exilu v oblasti kulturní i vědecké –
podílela se například na vymýcení dětské obrny ve světě.
Biochemička a fyzioložka Helena Illnerová (nar.1937), první
žena-předsedkyně Akademie věd ČR, otevírá vedle svého vědeckého
tématu biologických hodin v organismech i neméně podstatnou otázku
pedagogické činnosti. Biochemička Eva Zažímalová (nar.1955) vypráví
o rostlinných hormonech, ale i o své krátké filmové kariéře a lásce
ke koním. Milan Hašek: O imunogenetice Karel Raška ml.: Životy
zasvěcené medicíně Jan Svoboda: Vzdělanost a demokracie Helena
Kopecká: Odvaha začínat znovu – ve vědě i v životě Helena
Illnerová: Věda i to ostatní – rodina, příroda, umění Eva
Zažímalová: Experiment je způsob, jakým klademe otázku přírodě
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...