Munkánkat szeretettel ajánljuk minden olyan Olvasónak, aki
érdeklődik az 1940-es évek második felének magyar-csehszlovák
kapcsolatai iránt, amikor a Beneš-dekrétumok, a
lakosságcsere-egyezmény és Magyarország újabb területvesztesége
nyomán történeti mélypontra süllyedt a két állam viszonya. Annyira,
hogy ismeretlen tettes még Kiss Roland gépkocsijáról is letörte a
rádióantennát és letépte az egyik magyar zászlót a Carlton szálló
előtt Pozsonyban... Az 1947. évi párizsi békeszerződéssel
Magyarország területe tovább csökkent, a trianoni határokhoz képest
három, Pozsonyhoz közeli településsel lett kisebb. Horvátjárfalu,
Oroszvár, Dunacsún, Rajka és Bezenye szerepelt a tervezetben, végül
azonban Csehszlovákia csak az első három községet kapta meg. A
békeszerződés nem rögzítette az új határvonal pontos részleteit,
azt a két ország kormányának képviselőiből álló Határrendező
Bizottságnak kellett két hónap alatt kijelölni. A bizottság döntött
a területátadáshoz kapcsolódó más kérdésekben is - például
rögzítette a helyben maradó, illetve az "önként" áttelepülő
lakosság jogait -, így az 1947 októberében megkezdődött tárgyalásai
egészen 1949 elejéig tolódtak ki. Kötetünkben a Magyar-Csehszlovák
Határrendező Bizottság működését és megállapodásait mutatjuk be,
melynek magyar kormányküldöttségét Kiss Roland államtitkár, a
"bibliás szocialista" vezette, és melyben rendkívüli követként és
meghatalmazott miniszterként Szondy Viktor, a nemzetközi jog kiváló
tudósa is részt vett.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy A pozsonyi hídfő - A Magyar-Csehszlovák Határrendező Bizottság tárgyalásai - Gábor Hollósi je 8,48 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...