Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných
orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy
neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce
medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty,
ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný
nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom
konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných
veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie
tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o
vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným
nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky
štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov
vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi.
Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov
založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade
vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo,
že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii
vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v
cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.
Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické
rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ
budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom,
ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným
legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze
v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich
vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr
do 22. mája 2017. Slovenská republika predmetnú smernicu
transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o
európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od
15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný
zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Komentár k
zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v
podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č.
236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných
veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori
trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými
skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu
adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii
príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na
to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike
praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený
aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o
príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR,
Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. Komentár je
určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré
budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v
trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde
aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná
spolupráca v trestných veciach.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Zákon o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je 13,21 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...