AI & B2C Umelá inteligencia a ochrana spotrebiteľa

Umelá inteligencia predstavuje technologický fenomén, ktorý nevyhnutne generuje potrebu paradigmatických zmien v normatívnych východiskách občianskeho práva, ochranu spotrebiteľa nevynímajúc. Publikácia AI & B2C – Umelá inteligencia a ochrana spotrebiteľa predstavuje nielen v slovenskom, ale aj v európskom diskurze, prvé ucelené spracovanie právnych aspektov využívania umelej inteligencie (AI) v spotrebiteľských (B2C) vzťahoch, analyzujúc pritom dopady nového regulačného rámca v podobe Nariadenia o umelej inteligencii. V úvodnej kapitole autor v nevyhnutnom rozsahu explikuje technické špecifiká povahy AI pre potreby právnych vied. Následne je pertraktovaný regulačný rámec AI v Európskej únii a vo svete, s akcentom na ochranno-spotrebiteľské politiky. Nadväzujúca analýza postavenia AI v právnych vzťahoch (ako ich subjektu alebo objektu) je nevyhnutnou pre posudzovanie existencie a spôsobov nasadzovania AI v B2C vzťahoch. Druhá kapitola sa zameriava na najzásadnejšie súvislosti umelej inteligencie s právnou úpravou neprijateľných zmluvných podmienok (Občiansky zákonník a Smernica 93/13/EHS). Pozornosť je venovaná rizikám súvisiacim s vytváraním spotrebiteľských zmlúv až po ich interpretáciu prostredníctvom AI, stanovovaním ceny v spotrebiteľských zmluvách prostredníctvom AI, a ďalším. Nasledujúca kapitola odkrýva potenciálne spôsoby využitia umelej inteligencie v rámci obchodných praktík (Zákon o ochrane spotrebiteľa, Smernice 2005/29/ES), vrátane temných vzorov, vytvárania deepfake a falošných recenzií, používania AI v zákazníckom servise, či v rámci live-streaming nakupovania, cez zneužívanie zraniteľných spotrebiteľov, až po formulovanie nových javov ako AI-washing alebo hyper-personalizácia obchodných praktík. V samostatnej kapitole je analyzovaná tiež aplikovateľnosť nedávno zmenenej právnej úpravy zodpovednosti za vady plnenia spotrebiteľskej kúpnej zmluvy (§ 618 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernica (EÚ) 2019/771) a spotrebiteľskej zmluvy s digitálnym plnením (§ 852g a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernica (EÚ) 2019/770) na produkty ktorých súčasťou je AI. Posledná kapitola je venovaná adekvátnosti právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným produktom, pokiaľ týmto bude produkt s AI (de lege lata a v zmysle Smernice (EÚ) 2024/2853). Vzhľadom na hĺbku, systematickosť spracovania a najmä mnohé praktické príklady, nie je vedecká povaha monografie prekážkou jej využiteľnosti, nielen pre akademické účely, či ako inšpirácie pre normotvorcov. Svoje bohaté uplatnenie nájde aj ako interpretačný zdroj v mnohých právnických profesiách (súdnictvo, orgány ochrany spotrebiteľa, advokácia), či praktická compliance pomôcka obchodníkom alebo dotknutým spotrebiteľom. Napriek zameraniu publikácie na umelú inteligenciu je táto ľahko využiteľná aj pre potreby spotrebiteľských vzťahov nedeterminovaných involvovaním AI.