Do povídkového souboru Z Prahy (1910) zařadil J. K. Šlejhar většinu
svých kratších textů inspirovaných velkoměstským životem. Navázal
tím na takové autory, jako byli Jan Neruda či Ignát Herrmann, avšak
na rozdíl od jejich próz nevykreslují jeho povídky a črty s
laskavým humorem rázovitost pražských zákoutí a jejich figurek,
nýbrž se zaměřují převážně na osudy lidí vyvržených na okraj
společnosti – zkrachovance a vyděděnce, kteří nemají střechu nad
hlavou ani co do úst, mladé dívky a ženy svedené k prostituci, jež
zničila jejich vyhlídky do života, starce nucené si den ze dne
vydělávat žebrotou, ale i vypočítavce, pro něž se žebrota stala
výnosným obchodem, lidi umořené každodenním pracovním shonem a
stereotypem, z něhož se jim nenabízí žádné východisko. Mnohé z
těchto osudů končí tragickou smrtí, někdy dobrovolnou, zaviněnou
neblahými životními okolnostmi a bezvýchodnými situacemi, někdy
však způsobenou zákeřností, vypočítavostí, lstivostí anebo jen
lhostejností ostatních lidí. Převážná většina próz vznikla v
pozdním období spisovatelovy tvorby, kdy Šlejhar působil v Praze
jako středoškolský profesor na škole obchodního grémia. Jedinou
výjimku tvoří raná povídka Ještě dva měsíce, tragikomický výsek ze
života bankovního úřednictva, inspirovaná autorovými zážitky z
doby, kdy pracoval jako úředník pojišťovací banky Slavia. V souboru
Z Prahy vrcholí Šlejharovo umění naturalistického zobrazení
nejtemnějších stránek života.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...