O patnáct let dříve, než vyšel známý Jiráskův historický román,
vydal J. K. Šlejhar své vlastní Temno (1902): soubor čtyř próz
zasazených do autorova rodného kraje, novopackého podhorského
venkova, a zkoumajících stinné stránky lidských povah a osudů. Zde
dosahuje spisovatelovo mistrovství mnohovrstevnaté kresby svého
vrcholu. Úvodní tragický příběh dívky, která nedokáže odolávat
nastalému osamění, vyniká detailním popisem duševních stavů hrdinky
a evokací temné atmosféry a stísněných nálad, ale i působivým
obrazem lesa coby mystického labyrintu, jenž bloudícího vypravěče
neodolatelně vede do svého středu, k tajemnému místu smrti.
Následující povídka líčí úzké sepětí venkovského člověka s jeho
koněm, zdrojem obživy a symbolem vztahu jedince k přírodě a práci;
zhoršující se zdravotní stav koně a rostoucí beznaděj vyúsťují v
rozklad životních sil starého muže a v jeho bezvýchodné zoufalství.
Téma narušené jednoty bytí a důsledků provinění se proti přírodnímu
řádu vévodí třetímu textu, téměř metafyzickému obrazu rozkladu a
rozpadu statku a jeho života v důsledku náhlé epidemie. Je
příznačné, že původně lokální událost zde přerůstá v katastrofu
bezmála kosmických rozměrů a stává se univerzálním symbolem tragiky
světa. Závěrečná novela přináší monumentální portrét nezdolné
životní síly horalky, která dokáže vzdorovat opakujícím se
katastrofám postihujícím její domov, ale zároveň ve své urputnosti
a tvrdosti bezcitně hájí vlastní sobecké zájmy, kvůli nimž neušetří
ani ty, kteří by jí měli být nejbližší. Vychází jako pátý svazek
Díla J. K. Šlejhara.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...