Vojtěch Jasný (nar. 1925 v moravské Kelči) — filmový (a divadelní)
režisér, scenárista, kameraman a fotograf, proslul v šedesátých
letech jako autor klasického díla Všichni dobří rodáci (1968) a
jako jeden z legendárních filmařů, jenž formoval moderní tvář české
kinematografie. Po sovětské okupaci v roce 1968 odešel do exilu a
stal se filmovým kočovníkem západní Evropou a Severní Amerikou.
Jeho filmografie čítá přes padesát titulů, z nichž větší část
vznikla v zahraničí. Své projekty realizoval kromě Československa v
Číně, Rakousku, Německu, Izraeli, Francii, Bosně a Hercegovině,
Chorvatsku, Finsku, Kanadě a v USA. Kniha je koncipována jako
souhrnná zpráva o Jasného dobrodružném životě a košatém díle,
vychází z původního archivního výzkumu a pracuje s metodologicky
netradičním konceptem vzájemného působení odborné studie a osobního
svědectví. Kniha se skládá ze dvou hlavních oddílů. První oddíl
tvoří historická studie pojednávající v příslušných souvislostech o
Jasného díle, a to v období českém (do roku 1970), evropském
(1970—1983) i severoamerickém (od roku 1984 žije Jasný v New
Yorku). Druhý oddíl tvoří kritická edice Jasného rukopisných pamětí
a dalších jedinečných, dosud neznámých pramenů z jeho osobního
archivu. Součástí knihy je obsáhlá fotografická dokumentace a
filmografická i bibliografická příloha. Kniha je zamýšlena jako
příspěvek k originálnímu poznání Vojtěcha Jasného jako tvůrce i
člověka, ale také k poznání českých kinematografických, kulturních
a společenských dějin včetně dějin exilu a mezinárodního filmového
a televizního průmyslu.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...