Během druhé světové války bojoval v řadách Rudé armády přibližně
milión žen, jejichž role a zkušenosti zůstaly prakticky neznámé. A
právě o nich vypovídá knižní prvotinou pozdější laureátky Nobelovy
ceny Válka nemá ženskou tvář. Světlana Alexijevičová, tehdy
třicetiletá, při jejím psaní poprvé použila žánr, který ji později
proslavil a o němž někteří kritici hovoří jako o „románu hlasů“,
poprvé zde sestavila text z autentických úryvků rozhovorů, jež
vedla se svými hrdinkami. Autorka po čtyři roky jezdila s
magnetofonem po Sovětském svazu a hovořila se stovkami žen, které
bojovaly ve Velké vlastenecké válce. Všechny se přihlásily do Rudé
armády dobrovolně a většina z nich ve velmi mladém věku šestnácti,
sedmnácti let. Mozaika jejich vzpomínek ukazuje nehrdinskou stranu
války, vypráví o špíně, zimě, hladu, sexuálním násilí, o utrpení a
všudypřítomném stínu smrti. Je nepatetická, hluboce lidská a vydává
působivé protiválečné svědectví. Válka nemá ženskou tvář
byla v Sovětském svazu vydaná poprvé časopisecky v roce 1984, o rok
později následovalo knižní vydání a v roce 1986 vyšel rovněž její
český překlad. Tato vydání však byla poznamenána řadou cenzorských
zásahů. A tak se Alexijevičová ke své první knize po osmnácti
letech znovu vrátila a zcela ji přepracovala: zrekonstruovala
části, jež padly za oběť cenzuře, doplnila materiály, které si v
době prvního vydání ještě sama nedovolila zařadit, přibyl rovněž
zápis jejího rozhovoru s cenzorem a úryvky z vlastního deníku z
doby, kdy kniha vznikala. V roce 2002 pak vyšla kniha v nové,
definitivní podobě. Během patnácti let byla vydána ve 44 zemích a
stala se autorčiným vůbec nejúspěšnějším dílem.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...