Mária Bátorová je „dvojdomou autorkou“. Ako literárna vedkyňa
zaujala na začiatku 90. rokov prácami, ktoré sa zaoberali predtým
tabuizovanými literárnovednými témami Biele miesta v slovenskej
literatúre (1991, spoluautorka), Roky úzkosti a vzopätia (1992) a
neskôr precíznou komparatívnou prácou J. C. Hronský a moderna.
Mýtus a mytológia v literatúre (2000) prinášajúcou nové poznatky o
väzbách medzi dielom J. C. Hronského a európskou literárnou
modernou. Začiatkom 90. rokov sa Bátorová predstavila aj ako
prozaička. V roku 1991 vydala novelu Zvony v kameni. Bátorovej
prozaickou doménou sú jemné psychologické sondy do ženského sveta,
tak ako ich poznáme z kníh Tíš (1996), Tell (1999) a Biele steny
(2003). Mária Bátorová píše aj svoje prozaické knihy od počiatku
tak, že kombinuje prozaický text – poviedky a novely s básňami.
Poézia v prozaických knihách je paritne zastúpená a stojí buď v
kontrapunktickom postavení k próze, alebo je v súlade s ňou a
lyricky podčiarkuje prozaický text. Dokonca román Stred (Ikar 2010)
obsahuje dve básne. V roku 2008 vyšiel výber z poézie autorky pod
názvom Púšte a oázy vo vydavateľstve Petrus. Tento raz predkladá
autorka opäť projekt čisto poetický: Básnická zbierka Už sa skladá
z troch oddielov predelených ilustráciou, v ktorých sú básne
usporiadané zhruba podľa témy. Prvý oddiel obsahuje básne venované
tým, ktorí už nežijú, druhý tvoria básne občiansko-spoločenské s
motívmi sociálnymi a etickými, tretí oddiel tvoria básne intímnej
reflexie. Samotný názov je zvolený trefne: „Už“ je krátke slovo,
ktoré má významový potenciál štartu a zároveň redukcie smrti. Medzi
týmito entitami sa pohybuje rozsah významov v tejto zbierke. Obraz
Vladimíra Popoviča, ktorý dizajnér knihy František Hříbal zobral
ako podklad pre obálku básnickej knihy, spočíva na motíve
tancujúcich postáv, ktoré sa pohybujú v kruhu a pripomínajú večný
kolobeh života.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...