Krajiny bývalej Juhoslávie sú opäť spolu v novej reportážnej knihe
Andreja Bána! Na Balkánskom polostrove nie je zaujímavé len naše
povestné slovenské more. Je to komplikovaný mnohosten, ktorého
národnostné vrenie dlho držalo pod pokrievkou len zvláštne čaro
maršala Josipa Broza Tita. Jeho smrť v roku 1981 znamenala začiatok
konca jedného veľkého impéria, ktoré nám je v mnohých ohľadoch
mentálne bližšie, ako oveľa väčšie impérium Sovietsky zväz.
Balkánsky sud prachu v deväťdesiatych rokoch ožil a ukázal nám
svoju odvrátenú tvár nepochopiteľné bratovražedné vojny, ktoré sa
odohrali doslova pred našimi očami. Ako je možné, že rôzne národy
tak dlho nažívali spolu v jednej krajine a svoje dávne bratské a
susedské vzťahy napokon utopili krvi? Reportér Andrej Bán jazdí na
Balkán už od roku 1993 ako reportér a fotograf, neskôr aj ako
humanitárny pracovník. Nepridáva sa k žiadnej z bojujúcich strán v
centre jeho záujmu vždy stoja obyčajní ľudia, ľudia trpiaci, ľudia
manipulovateľní, ľudia, ktorým bolo ublížené. V Srbsku, v Bosne a
Hercegovine, v Chorvátsku i v Kosove. Sú to však aj migranti, ktorí
sa cez Balkán len pokúšajú prejsť na ceste za lepším životom, no
viaznu v ňom ako v pohyblivých pieskoch. Balkán, jeho krajiny i
dejiny sú fascinujúce. Niekedy sa nám zdajú celkom blízke, inokedy
je mentálna priepasť prihlboká a nastáva nepochopenie. Túto
priepasť nám pomáha prekonať Andrej Bán vo svojej reportážnej knihe
Trochu oheň, trochu voda. Balkánske krajiny v nej sleduje od
začiatku rozpadu pevných hraníc impéria až po súčasnosť, kedy
hraničné čiary rýchlo blednú a už takmer nevedno, ktoré sú
skutočné, a ktoré iba vymyslené.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...