Krajiny bývalej Juhoslávie sú opäť spolu – v novej reportážnej
knihe Andreja Bána! Na Balkánskom polostrove nie je zaujímavé len
naše povestné „slovenské more“. Je to komplikovaný mnohosten,
ktorého národnostné vrenie dlho držalo pod pokrievkou len zvláštne
čaro maršala Josipa Broza Tita. Jeho smrť v roku 1981 znamenala
začiatok konca jedného veľkého impéria, ktoré nám je v mnohých
ohľadoch mentálne bližšie, ako oveľa väčšie impérium – Sovietsky
zväz. Balkánsky sud prachu v deväťdesiatych rokoch ožil a ukázal
nám svoju odvrátenú tvár – nepochopiteľné bratovražedné vojny,
ktoré sa odohrali doslova pred našimi očami. Ako je možné, že rôzne
národy tak dlho nažívali spolu v jednej krajine a svoje dávne
bratské a susedské vzťahy napokon utopili krvi? Reportér Andrej Bán
jazdí na Balkán už od roku 1993 ako reportér a fotograf, neskôr aj
ako humanitárny pracovník. Nepridáva sa k žiadnej z bojujúcich
strán – v centre jeho záujmu vždy stoja obyčajní ľudia, ľudia
trpiaci, ľudia manipulovateľní, ľudia, ktorým bolo ublížené. V
Srbsku, v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku i v Kosove. Sú to však
aj migranti, ktorí sa cez Balkán len pokúšajú prejsť na ceste za
lepším životom, no viaznu v ňom ako v pohyblivých pieskoch. Balkán,
jeho krajiny i dejiny sú fascinujúce. Niekedy sa nám zdajú celkom
blízke, inokedy je mentálna priepasť prihlboká a nastáva
nepochopenie. Túto priepasť nám pomáha prekonať Andrej Bán vo
svojej reportážnej knihe Trochu oheň, trochu voda. Balkánske
krajiny v nej sleduje od začiatku rozpadu pevných hraníc impéria až
po súčasnosť, kedy hraničné čiary rýchlo blednú a už takmer
nevedno, ktoré sú skutočné, a ktoré iba vymyslené.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...