Jazykovedec J. Pavlovič sa vo svojom úvode takmer výlučne venuje
problematike nášho jazyka a komunikácie v ňom, teda jednej stránke
Hrubaničovej textov, čo ostatne vyplýva i z jeho vzťahu k textom vo
funkcii odborného lektora. Preto by bolo iste nosením dreva do
hory, keby som vstupovala do jeho teritória, hoci sa ho
chliac-nechtiac dotknem. Hrubaničová sa síce tiež prvoplánovo
venuje predovšetkým otázkam jazyka, ale vôbec nie výlučne. A práve
na to by som chcela čitateľov upozorniť. Mňa autorkine minieseje
zaujali práve pohľadom na jazyk v kontexte s celospoločenskými
javmi. Hrubaničová uchopuje zvolené témy doslova "za pačesy",
nekladie si pri písaní zátarasy predsudkov, je všímavá aj
originálna, podnecuje na zamyslenie aj na polemiku, a hoci v
textoch nájdeme veľa poučenia, nepoúča, nekarhá. Čitatelia iste
ocenia i to, že jej až vedecká precíznosť pri vyjadrovaní a
pomenúvaní javov nie je prekážkou čítavosti, pretože je vyvážená
kultivovanosťou i jemným humorom aj neošúchaným využívaním
bohatstva slovenčiny. Verím, že knižka zaujme čitateľov, medzi
ktorými nebudú chýbať študenti ani učitelia všetkých stupňov škôl i
tí, čo nedávno tasili meč jazykovedného zákona, slovom všetci, čo
si rodný jazyk ctia, no nepovažujú ho za lepší (pravdaže ani za
horší!) ako sú jazyky iných etník či národov, ani za politikum.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...