Co mají společného Sázava, koleda nebo vodník? Řada českých názvů,
zvyků a mýtů je dědictvím po prvních Slovanech z 6. až 8. století,
z období, které je kvůli nedostatku pramenů zahaleno do temnoty.
Aktuální objevy nám však na něj otevírají nový pohled – mnohem
bohatější a zajímavější, než nabízejí zažité představy. My Češi se
řadíme ke slovanským národům. Ale s tím, odkud se u nás první
Slované vzali a do jaké míry jsme jejich potomky, je to mnohem
složitější. Čistá slovanská rasa je podle genetických výzkumů
nesmysl a neplatí ani romantické představy o holubičí povaze a
prvotní demokracii starých Slovanů. Jaký tedy byl jejich skutečný
svět? Kdo jim vládl, s kým bojovali, v co věřili, jak bydleli a
jedli? Jindřich Kačer shromáždil nejnovější poznatky archeologů i
historiků a přetavil je do čtivé rekonstrukce našich nejstarších
dějin. Tehdejší život ilustruje barvitými fiktivními příběhy
typických Slovanů oné doby, která se rázem nezdá tak temná a
vzdálená. V knize se mimo jiné dozvíte: Že předpokládaná slovanská
pravlast možná vůbec neexistovala. Proč „stěhování Slovanů“
neprobíhalo jako jednorázový přesun obrovské masy lidí. Jestli mají
mýty o praotci Čechovi, Libušině soudu nebo Přemyslu Oráčovi reálný
základ. Jak se do čela místních kmenů mohl dostat Sámo, cizinec z
Franské říše. Kde lze hledat kořeny Velké Moravy a české státnosti.
Proč křest’anství vymýtilo víru v pohanské bohy, ale ne v nižší
bytosti, které ve folkloru přežívají dodnes.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...