Manapság a lelkiismeretes szülő állandóan szorong: vajon milyen
hibákat követ el, mit ront el a gyereke nevelésekor? Elég egy
hajtósabb időszak, amikor nem olvasunk neki este mesét, kevesebbet
játszunk vele, hamarabb felkapjuk a vizet, és máris kész a baj,
jóvátehetetlen károkat okoztunk csemeténk lelkében. Az önbizalma
csökken, érzelmi intelligenciája nem fejlődik a kellő mértékben,
sőt az egész személyisége sérül. Mit tehetnénk, hogy tényleg a
legjobbat nyújthassuk neki? Szendi Gábor arra biztat, hogy először
is nyugodjunk meg! A Szárnyakat adni a nevelés témáját a szerzőtől
megszokott meghökkentő és felforgató szellemben-stílusban
tárgyalja. Állítása szerint kultúránk súlyos tévedésben él a korai
évek egy életre bevésődő hatásaival kapcsolatban. Gyerekünk nem
kényes műszer, amelyet egyetlen rossz mozdulattal elronthatunk,
hanem egyéni jellemvonásokkal született lény, aki egyszeri és
megismételhetetlen módon reagál a világra. Nem formálhatjuk a
magunk képére - de megpróbálhatjuk segíteni, hogy teljes mértékben
kibontakoztathassa a képességeit. Szendi Gábor felvázolja, hogyan
adhatunk teret azoknak a készségeknek, képességeknek,
lehetőségeknek, melyek gyerekünkben benne rejlenek. Olvasmányos
stílusban, komoly tudományos kutatásokra alapozva járja körül a
tehetség, az elszántság és a kitartás kérdését a magzati kortól
egészen a kirepülésig. A Szárnyakat adni nem gyerekekhez készült
útmutató, hiszen nincsenek mindenkire érvényes szabályok. Talán
csak egyetlen: mindannyian válhatunk kiválóvá.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...