Svastiku neboli hákový kříž si každý spojuje zejména s Hitlerem a
jeho nacistickou doktrínou. Svastika má však na rozdíl od Hitlerovy
tisícileté říše skutečně historii v řádech tisíců let. Objevila se
prakticky na všech kontinentech a byla používána takřka všemi
významnými náboženstvími. Což ostatně dokazuje ManWoman v knize
Swastika - navrácení nevinnosti. Málo známá je však historie
svastiky na našem území. Sem tam se objeví nějaký článek o
archeologických nálezech z keltských či římských osad. Ale svastika
má u nás daleko rozsáhlejší výskyt a užívání. Svastika byla hojně
používána v lidové tvořivosti, malovaná na kraslicích, tištěná na
textiliích, ražená do mincí, zdobila se jimi ovčácká bičiska či
čepče, tzv. holubinky. Je možné ji objevit na několika malbách. Asi
nejznámější je použití u Muchovy Přísahy omladiny. Použil ji však
například i Mikoláš Aleš v cyklu Život starých Slovanů anebo J. V.
Kautský na oponě pro Národní divadlo v Brně. Ani budovy nejsou
výjimkou. Rozsáhlou svastikou výzdobu nalezneme na Pražské loretě.
Podobně rozsáhlá výzdoba, ovšem v interiéru, je k vidění v zámku
Litomyšl. Oblíbená byla kruhová svastika v gotice, a tak ji
spatřujeme na mnohých gotických kostelech po celé republice a nejen
na nich. Svastika se objevovala i jinde. Na nalezeném plíšku v Býčí
skále, roušce Sv. Ludmily, opasku Sv. Václava, vyznamenáních
Junáků, jedno takové měl i prezident Masaryk, chebském antependiu,
denáru Boleslava 1. a mnohých dalších místech.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...