Ludwig Wittgenstein (1889–1951) je jedním z nejvýznamnějších
filosofů 20. století a jeho dílo podstatným způsobem proměnilo a
stále ovlivňuje analytickou filosofii. Většina čtenářů jeho spisů
zná tzv. raného a pozdního Wittgensteina, ztělesněné ve dvou
hlavních pracích, raném Logicko-filosofickém traktátu a pozdějších
Filosofických zkoumáních. Přechod mezi raným a pozdním
Wittgensteinem byl však poměrně dlouhý, složitý a nejednoznačný, a
v některých bodech vedl blízko konkurenčních filosofických tradic,
zvláště fenomenologie. Fragmentární a kryptické Wittgensteinovy
texty se vzpírají jednoduchému a jednoznačnému výkladu, i proto ve
světě vychází řada interpretačních prací. V našem prostředí dosud
systematická výkladová monografie Wittgensteinovi věnována nebyla.
Přítomná práce se soustřeďuje právě na tzv. „střední“, přechodové
období s jeho unikátními „fenomenologickými“ intuicemi: na úlohu
„fenoménů“, které vedou a určují logickou formu jazyka
vypovídajícího o světě, na rozbor forem barvy, prostoru a času,
které jsou nezbytným předpokladem smysluplné zkušenosti, tj.
zkušenosti artikulované smysluplným jazykem, nebo na úlohu
situovaného aktéra. Obrat k pozdnímu Wittgensteinovi se tak ukazuje
ne jako prosté odmítnutí traktátovské koncepce, nýbrž jako složité
nahlédnutí toho, že pokus o opravu traktátovského rámce
„fenomenologickými“ prostředky nebyl úspěšný. Normativistické
myšlenky Modré a hnědé knihy a Filosofických zkoumání jsou však v
nejednom ohledu předznamenány už v rukopisech Wittgensteinova
„středního“ období.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy „Střední“ Wittgenstein: cesta k fenomenologii a zase zpátky je 8,19 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...