O modernizačných predstavách slovenskej spoločnosti, ktoré mal
Ľudovít Štúr, existuje množstvo odbornej literatúry z oblastí
politológie, kulturológie, histórie, filozofie, jazykovedy a
literatúry. O Štefanovi Launerovi, ktorý nepredstavoval hlavnú
líniu slovenského národotvorného hnutia v 19. storočí a navyše bol
hlavný oponent Štúrovho jazykového nacionalizmu, sa písalo málo a
zvyčajne negatívne. Príčinou bol najmä jeho negatívny vzťah k
Štúrovej kodifikačnej jazykovej iniciatíve z roku 1843. Inou
príčinou bol aj jeho príklon k uhorskému liberálnemu politickému
modernizmu, ktorý v tom čase veľmi prekážal dominantnej
konzervatívnej štúrovskej línii slovenskej politiky. Druhým
dôvodom, prečo sa v tejto publikácii venuje odborná pozornosť
Štefanovi Launerovi, je jeho etnicko-modernizačná teória, ktorej sa
nedostalo dostatočnej pozornosti v domácej odbornej komunite. Táto
teória má síce hegelovský rukopis, avšak je autentická a originálna
v tom, že upriamuje pozornosť na ideologické doktríny, podľa
ktorých Slovania môžu prispieť do vývoja svetových dejín bez
osvojenia si západoeurópskej vzdelanosti. Namiesto rozširovania a
prehlbovania týchto doktrín Launer ponúka vlastné riešenie, ktoré
spočíva v europeizácii slovanských národov pomocou adaptovania
výdobytkov kultúrnej a politickej modernizácie dominantných
západoeurópskych národov. Launerova teória bola v čase svojho
vzniku idealistickým projektom, ktorému z pochopiteľných dôvodov
opozičná štúrovská národotvorná elita nevenovala pozornosť.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Štefan Launer (1821 - 1851) - Marcela Gbúrová je 9,66 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...