Existenciální, skeptická, uměřená a prostá poezie Jiřího Kárneta,
psaná převážně v exilu na sklonku 40. let a počátkem let 50.,
zobrazuje dobovou vykořeněnost a vydanost člověka, který se, Bohem
opuštěný, stává "nevěrnou napodobeninou sebe sama".
Kárnet, jako příslušník generace připravené o možnost svobodně se
vyjadřovat, zprostředkovává svými texty okolnímu světu nebývale
silné svědectví o mezní zkušenosti, v níž reflexe opakovaně a
takřka automaticky sahají k metaforám starozákonním.
V souboru jeho básnické tvorby se kupí neradostné a apokalyptické
vize, jež nejsou plodem nočních můr, snového deliria nebo snah o
jakoukoli výstřední básnickou licenci. Naopak jde o velice
skromnou, přesnou a na detaily citlivou zpověď. Nesvobodná kultura,
společnost i člověk - jeden druhému - diktují odcizení a chlad. Na
konci sil se básnický subjekt uchyluje k nebytí, resp. bytí v
mlčenlivé, rostlinné dimenzi přírody. To, spolu s formální
sevřeností a prostotou, odkazuje až ke kontemplacím Demlovým.
Knihu Smutný vítěz připravil editor a znalec Kárnetova díla Viktor
Debnár. Je koncipována jako soubor všech sebraných Kárnetových
básnických textů, ještě ve spolupráci se samotným autorem, který
vloni ve svých jednadevadesáti letech zemřel.
Poměrně rozsáhlé literárnědramatické dílo Jiřího Kárneta není
vzhledem k jeho dlouhodobému pobytu v zahraničí české veřejnosti
známo. Jeho poezie vycházela tu a tam v exilových časopisech, v
Čechách však nikoliv. Předmluvou tuto knihu opatřil František
Listopad, doslov napsal Rudolf Matys.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...