Diskuse o povaze románu nejsou věcí minulosti. Naopak, skýtají
prostor pro přemýšlení o dnešku. Klimatická a koronavirová krize
mají vedle svých bezprostředních, doslova fyzických dopadů i jeden
překvapivý důsledek filosofický. Jak lze ve světě, kde každé
soukromé rozhodnutí ovlivňuje planetu či veřejné zdraví, utvářet
společné politické vize budoucnosti? Podobně jako byly revoluční
narativy dvacátého století - fašismus a komunismus — pohřbeny svým
vlastním tragickým uskutečněním, i neoliberální víru v neomezený
trh a svobodu individualit podkopává omezená kapacita planety a
znovuobjevená křehkost lidského zdraví nebo globálního řádu. Do
politiky vstoupily po několika dekádách zdánlivé strnulosti neživé
entity, smrt a válka. Rozpohybovaly se dějiny a my se o nich učíme
znovu přemýšlet. Jedním z prostorů, v nichž se tradičně promýšlela
dějinná dynamika a její zákonitosti, byl a je román. Autoři jako
György Lukács či raný Milan Kundera propojovali román s dějinami v
ideji „velké epiky, v níž se malé příběhy jednotlivců prostupují s
velkými příběhy národů či tříd. Literární modernismus však román
vysmekl z totálnosti eposu, když začal zachycovat každodenní
skutečnost v její nejednoznačnosti, neukončenosti a subjektivitě:
jako by se hrdinou dějin mohl stát kdokoliv, dějinami cokoliv.
Pavel Barša konfrontuje myšlení o románu nejen s historickou
zkušeností dvacátého století, ale rovněž s realitou století
jednadvacátého a za pomoci autorů jako Michail M. Bachtin, Erich
Auerbach nebo Bruno Latour oživuje debatu o románu coby místu
dějin.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...