Denis Diderot (1713 - 1784) - francúzsky osvietenský filozof,
významný encyklopedista, moderný románopisec a teoretik umenia.
Hlavného protagonistu Rameaua, synovca významného hudobného
skladateľa, priemerne nadaného muzikanta, bezcharakterného a
morálne spustnutého bohéma, ktorý si za spoločenskú a mravnú
degradáciu vylieva žlč na celom okolí, vykresľuje Diderot ako "od
prírody zasväteného všetkým vrtošivým Vertumnom... žijúceho zo dňa
na deň, smutného alebo veselého, podľa okolností", čo si "buduje
šťastie na nerestiach, ktoré dostal do vienka ako vrodené
vlastnosti a teda bezpracne získal, ktoré si bez námahy uchováva,
lebo sa zhodujú s morálkou národa", aby dosiahol výraznejší
protipól svojho "ja" tlmočiaceho názory v zhode so zdravým rozumom
a konvenčnou morálkou. V skutočnosti premietol do filozofického
svetlú a temnú stránku seba samého, líce a rub rozdvojeného
filozofa s markantnými sklonmi k paradoxom a extrémom, načrtol
plastický obraz bonvivána hľadajúceho vznešenosť v zlobe, "ducha,
ktorý sa odcudzil sám sebe", ako sa vyjadril nemecký filozof Hegel.
Rozhovor popretkávaný satirickými šľahmi, ktorými si Diderot
vyrovnáva účty s nepriateľmi jeho Encyklopédie, vyúsťuje do
výstižného záverečného výroku "Kto sa smeje naposledy, smeje sa
najlepšie", ktorý vnímavým percipientom akosi veľa napovie...
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...