Alfred Tennyson tvoril časti svojho diela na rôznych miestach, tak
ako mu prichádzali na um jednotlivé okolnosti jeho priateľstva s
Arthurom Henrym Hallamom. Nemal v úmysle publikovať ich ako celok,
k tejto možnosti dospel, až keď si uvedomil, koľko veršov na túto
tému už napísal. V úvode sa zračí obdobie intenzívneho žiaľu za
priateľom, presvedčenie, že za ním bude smútiť neustále. V raných
fázach trúchlenia spochybňuje prežitie duše a existenciu posmrtného
života. No hoci v tomto bode nedospieva k viere, ktorú nachádza v
závere básnickej skladby, a vnútorne bojuje s tým, že vedecké
poznatky môžu existenciu Boha aj vyvrátiť, napokon dospieva k
súladu a prijíma náboženstvo a vieru. Pripúšťa, že biologický vývin
je evolúciou Božieho zámeru s človekom a so zemou: Máme len vieru,
čo si nie je istá, / veď naša znalosť stále čelí tme, / no predsa v
tvoju veľkosť veríme, / lúč v temrave: nech rastie do zlatista.
Vlado a Helena, manželia, úplne obyčajní, v úplne bežnom manželstve
s jednou dcérou. Zabezpečení, bez konfliktov, bez lásky.
Spolubývajúci, ktorí zabudli, že kedysi to medzi nimi iskrilo.
Helena si to uvedomuje, no vôbec netuší, čo je potrebné zmeniť, aby
to opäť fungovalo. Vlado zatiaľ žije svojimi hobby a zrejme mu nič
nechýba... Helena sa teda posadí za internet a začne blúdiť a
snívať bez neho. Ako dlho sa dá takto žiť? Až dovtedy, kým vám vaše
dieťa, hoci nevedomky, nastaví reálne zrkadlo. Nie je však už
neskoro niečo si z toho vziať?
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...