Debata o významu narativů v českém mediální prostoru se shodou
nepříznivých okolností stala právě v době řešení projektu
specifického výzkumu Prameny a historický narativ na Katedře
historie FF UJEP až mrazivě aktuální. Užitečnost této rozpravy
spočívá především v posunutí akcentu od obsahu vlastního sdělení k
tvůrci a zamýšlené funkci komunikované skutečnosti. Se zřetelem k
aplikaci historické metody zvažování výpovědi pramene jako narativu
otevírá nový prostor pro kritické posouzení způsobů výstavby takové
výpovědi, ale též různých perspektiv, jež jsou jí vlastní. K těmto
otázkám předkládaná monografie kolektivu autorů převážně nejmladší
generace přistupuje z různých hledisek a při posuzování zkoumané
problematiky si všímá rozdílných aspektů. Monografie obsahuje
kapitoly zdůrazňující výše uvedené perspektivy pramene či
diskursivní prostředky výstavby jeho výpovědi, ale též roli
vypravěče a jeho narativních strategií. Chronologický záběr
zkoumaných pramenů pokrývá dlouhé období od raného středověku po
počátek 21. století, čímž otevírá prostor pro budoucí úžeji
vymezený komparativní výzkum. Jednotlivé kapitoly dokazují, že
zvolené přístupy mohou přinést cenné výsledky při zkoumání pestré
škály svědectví o minulosti, počínaje prameny historiografickými
přes mapová díla, odborné i krásné písemnictví až po prameny úřední
povahy či prameny hmotné kultury.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...