Monografie se zabývá tématem zdánlivě dobře známým v české archivní
historiografii. Z mnoha důvodů je to ale badatelské pole, kde
doposud nebylo využito některých stěžejních pramenů včetně
zahraničních, některé důležité otázky byly zcela ponechány stranou
(např. archivnictví jiných národností v ČSR, což souvisí s
dosavadním národnostním narativem naší archivní historiografie) a
také byl téměř opomíjen mezinárodní kontext vývoje československého
archivnictví. Všem těmto desiderátům se snaží předložená monografie
učinit zadost. Nejedná se tedy o syntézu klasického střihu, nýbrž
spíše o snahu o postižení nedostatečně známých aspektů vývoje
meziválečného československého archivnictví, jež jsou následně
konfrontovány s dosavadními zjištěními. Snahou tu není ani tak
zakomponovat osudy oboru do jeho vlastního vývojového rámce (jak se
obvykle děje v podobě jakési „disziplininterne Fachgeschichte“),
nýbrž daleko spíše do souvislostí politického a společenského
vývoje v Československu a stavu oboru v meziválečné Evropě. Práce
se tak záměrně distancuje od dosavadního často frekventovaného
organizačně-technicistního pojetí dějin archivnictví a pohlíží na
něj v souladu s nejnovějšími archivně-historiografickými evropskými
trendy. Práce se koncentruje na tři klíčové okruhy. Prvním jsou
souvislosti vývoje oboru s politickými aspekty doby a to, jakým
způsobem je ovlivňovaly. Za druhé to jsou otázky nestátního
archivnictví, které vytvářelo svébytné struktury a doposud bylo
nahlíženo – pokud vůbec – značně izolovaně bez vědomí toho, že řada
archiválií zůstávala vlastně mimo systém. Třetí sféra zájmu potom
spočívá v důrazu položeném na profesionalizaci oboru – jeho
příčinách, projevech a důsledcích. Geografickým těžištěm monografie
jsou české země (země česká a moravsko-slezská), v menší míře je
zohledněn též vývoj na Slovensku a Podkarpatské Rusi, neboť tyto
oblasti se potýkaly se specifickými problémy archivnictví, které se
do určité míry odlišovaly od situace v českých zemích.
Harvardský ikonograf profesor Robert Langdon príde do
Guggenheimovho múzea moderného umenia v Bilbau, aby sa zúčastnil na
odhalení objavu, ktorý „naveky zmení tvár vedy“. Podujatie
usporiadal štyridsaťročný miliardár a futurista Edmond Kirsch,
ktorý sa vďaka svojim ohurujúcim ultramoderným vynálezom a odvážnym
predpovediam preslávil po celom svete. Kirsch, ktorý pred dvoma
desaťročiami patril k prvým Langdonovým študentom na Harvarde, sa
chystá zverejniť prelomový vedecký objav, ktorý zodpovie dve zo
základných otázok ľudskej existencie. Langdona a stovky hostí
uchváti originálna prezentácia, oveľa kontroverznejšia, ako Langdon
čakal. Dokonale zorganizovaný večer sa však v okamihu zmení na
chaos a hrozí, že Kirschov vzácny objav sa navždy stratí. Langdon
sa ocitne v bezprostrednom ohrození a musí z Bilbaa utiecť.
Sprevádza ho Ambra Vidalová, elegantná riaditeľka múzea, ktorá
Kirschovi pomohla provokatívny večer pripraviť. Vydajú sa do
Barcelony, aby našli záhadné heslo, ktorým odhalia Kirschovo
tajomstvo. Pri pátraní v temných vodách utajených dejín a
radikálneho náboženstva sa Langdon s Vidalovou musia skrývať pred
nepriateľom, ktorého všadeprítomná moc zjavne pramení v španielskom
kráľovskom paláci a ktorý sa nezastaví pred ničím, aby Edmonda
Kirscha umlčal. Na ceste vyznačenej moderným umením a tajuplnými
symbolmi odhalia Langdon a Vidalová stopy, ktoré ich nakoniec
dovedú až ku Kirschovmu nečakanému objavu... a šokujúcej pravde, čo
nám tak dlho unikala.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...