Monografie se zabývá tématem zdánlivě dobře známým v české archivní
historiografii. Z mnoha důvodů je to ale badatelské pole, kde
doposud nebylo využito některých stěžejních pramenů včetně
zahraničních, některé důležité otázky byly zcela ponechány stranou
(např. archivnictví jiných národností v ČSR, což souvisí s
dosavadním národnostním narativem naší archivní historiografie) a
také byl téměř opomíjen mezinárodní kontext vývoje československého
archivnictví. Všem těmto desiderátům se snaží předložená monografie
učinit zadost. Nejedná se tedy o syntézu klasického střihu, nýbrž
spíše o snahu o postižení nedostatečně známých aspektů vývoje
meziválečného československého archivnictví, jež jsou následně
konfrontovány s dosavadními zjištěními. Snahou tu není ani tak
zakomponovat osudy oboru do jeho vlastního vývojového rámce (jak se
obvykle děje v podobě jakési „disziplininterne Fachgeschichte“),
nýbrž daleko spíše do souvislostí politického a společenského
vývoje v Československu a stavu oboru v meziválečné Evropě. Práce
se tak záměrně distancuje od dosavadního často frekventovaného
organizačně-technicistního pojetí dějin archivnictví a pohlíží na
něj v souladu s nejnovějšími archivně-historiografickými evropskými
trendy. Práce se koncentruje na tři klíčové okruhy. Prvním jsou
souvislosti vývoje oboru s politickými aspekty doby a to, jakým
způsobem je ovlivňovaly. Za druhé to jsou otázky nestátního
archivnictví, které vytvářelo svébytné struktury a doposud bylo
nahlíženo – pokud vůbec – značně izolovaně bez vědomí toho, že řada
archiválií zůstávala vlastně mimo systém. Třetí sféra zájmu potom
spočívá v důrazu položeném na profesionalizaci oboru – jeho
příčinách, projevech a důsledcích. Geografickým těžištěm monografie
jsou české země (země česká a moravsko-slezská), v menší míře je
zohledněn též vývoj na Slovensku a Podkarpatské Rusi, neboť tyto
oblasti se potýkaly se specifickými problémy archivnictví, které se
do určité míry odlišovaly od situace v českých zemích.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...