Úvahy o zlu a rozmanitosti jeho forem a projevů, kritika církve,
která institucí ďábla vytváří v lidech pocity strachu a zajišťuje
si tak jejich poslušnost. Strach je podle Drewermanna každému
jedinci vštěpován na samém počátku jeho individuálního života. Je
to strach z porušení desatera a jeho výkladů, strach z toho, že
člověk bude vyloučen z komunity a bude muset žít sám. Církvi se
podařilo vytvořit obecně platnou konvenci, že ďábel je analogií
zla, čemuž je potřeba se vyhnout, obávat se, mít strach. V souladu
s automatickým přijetím této teorie pak atmosféru strachu jako
jistého výchovného rituálu lze snadno obecně zneužívat, což v
důsledku může vést k různým neurotickým a psychotickým onemocněním,
upozorňuje Drewermann a odkazuje na svou praxi psychoterapeuta.
Teolog, psycholog, filosof a spisovatel Eugen Drewermann v knize
(text je koncipovan jako rozhovor novináře J. D. Kogela s
Drewermannem) rozvíjí také své úvahy o lidské agresi, zoufalství a
víře, odpuštění a negaci, nahodilosti a hledání ospravedlnění v
existenci, o biologii, sociální psychologii a psychoanalýze, o
teologické nauce o prvotním hříchu a vykoupení, o církevní hrozbě
pekla a křesťanské naději v nebe. Eugen Drewermann byl profesorem
katolické dogmatické teologie v Paderbornu. Roku 1991 mu pro jeho
nekonformní názory na morální teologii a biblistiku bylo místním
arcibiskupem odňato povolení vyučovat a roku 1992 i povolení kázat.
V tomtéž roce byl pak i suspendován z kněžského úřadu. Roku 2005
Drewermann oznámil, že vystupuje z katolické církve. Drewermann je
v Německu považován za jednoho z významných myslitelů a nemnoha
zbývajících univerzálních vzdělanců.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...