Dva unikátne a bizarné ľudské osudy reprezentované dvoma šľachticmi
– barónom Gregorom Friesenhofom (1840 – 1913) a kniežaťom Liviom
Odescalchim (1863 – 1938). Delila ich jedna generácia, niekoľko
stupňov na aristokratickom rebríčku a ich celoživotné záujmy. Pre
jedného to bolo poľnohospodárstvo a meteorológia v tom najširšom
zmysle slova, pre druhého skôr umenie, veda a politika. Mali však
aj veľa spoločného. Obaja boli svojím pôvodom cudzincami, ich sídla
delilo len čosi cez 10 kilometrov, stali sa bielymi vranami vo
svojích rodinách, mnohí ich mali za bláznov a svojimi životnými
osudmi si viackrát skrížili cesty. Nakoniec ich spojil vzťah k
slovenskému prostrediu a k slovenskému národnopolitickému hnutiu.
Friesenhof bol členom výboru Matice slovenskej, dopisovateľom do
slovenskej tlače a dušou unikátneho hospodárskeho spolku s
tolerantným postojom k slovenským roľníkom a ich záujmom.
Odescalchi mal kontakty so slovenskými politikmi, stál na čele
prevratu v regióne v roku 1918, organizoval slovenskú šľachtu v
prospech Československej republiky a bol v úzkom vzťahu s Maticou
slovenskou. Životné osudy oboch osobností spolu s pôvodom a
rodinným prostredím, ako aj regionálnym i celoslovenským
zakotvením, vytvárajú príbehy, ktoré by človek nevymyslel a ktoré
mohli „stvoriť“ len dejiny vo svojej jedinečnosti a pestrosti.
Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa
dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske
a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a
environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných
titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek
vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na
Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis.
Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na
Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...