Dva unikátne a bizarné ľudské osudy reprezentované dvoma šľachticmi
– barónom Gregorom Friesenhofom (1840 – 1913) a kniežaťom Liviom
Odescalchim (1863 – 1938). Delila ich jedna generácia, niekoľko
stupňov na aristokratickom rebríčku a ich celoživotné záujmy. Pre
jedného to bolo poľnohospodárstvo a meteorológia v tom najširšom
zmysle slova, pre druhého skôr umenie, veda a politika. Mali však
aj veľa spoločného. Obaja boli svojím pôvodom cudzincami, ich sídla
delilo len čosi cez 10 kilometrov, stali sa bielymi vranami vo
svojích rodinách, mnohí ich mali za bláznov a svojimi životnými
osudmi si viackrát skrížili cesty. Nakoniec ich spojil vzťah k
slovenskému prostrediu a k slovenskému národnopolitickému hnutiu.
Friesenhof bol členom výboru Matice slovenskej, dopisovateľom do
slovenskej tlače a dušou unikátneho hospodárskeho spolku s
tolerantným postojom k slovenským roľníkom a ich záujmom.
Odescalchi mal kontakty so slovenskými politikmi, stál na čele
prevratu v regióne v roku 1918, organizoval slovenskú šľachtu v
prospech Československej republiky a bol v úzkom vzťahu s Maticou
slovenskou. Životné osudy oboch osobností spolu s pôvodom a
rodinným prostredím, ako aj regionálnym i celoslovenským
zakotvením, vytvárajú príbehy, ktoré by človek nevymyslel a ktoré
mohli „stvoriť“ len dejiny vo svojej jedinečnosti a pestrosti.
Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa
dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske
a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a
environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných
titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek
vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na
Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis.
Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na
Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.
Slepý Melésigenés s ťažkosťami hľadal prostriedky na živobytie, no
na druhej strane si získaval čoraz viac obdivu a sympatií u ľudí,
ktorí sa ho snažili povzbudzovať a podporovať. V Kýme na
maloázijskom pobreží ho nahovorili, aby požiadal o pomoc mestskú
radu a stal sa básnikom mesta na útraty obce. Rada však návrh
odmietla s tým, že „homérov“ (slepcov) živiť nebude. Odvtedy ostalo
Melésigenovi meno Homéros. Z Kýmy následne odišiel do Fókaie, potom
na ostrov Chios, kde sa živil ako učiteľ a básnik. Na Chiu prežil
šťastné obdobie života, zložil tu mnoho básní a stal sa známym v
celej Hellade. Neskôr cestoval po rôznych krajoch Grécka, zložil
eposy Ílias a Odysseia. Svoj život zakončil na ostrove Ios. V
druhej polovici Odysseie, ktorá sa k vám v tejto knihe dostáva,
Faiáci doplavia Odyssea do vlasti. Po príchode na Ithaku stretáva
bohyňu Athénu, ktorá mu radí, aby nešiel hneď do paláca, ale ako
žobrák najskôr zistil stav vecí vo svojom kráľovstve, a dodáva, že
má pre neho pripravený plán pomsty spupným ženíchom. Odysseus dá na
rady bohyne a s odhodlaním sa púšťa do príprav na boj so ženíchmi o
svoje postavenie vo vlasti a o svoju rodinu. Medzitým sa z ciest po
Sparte a Pyle vracia domov jeho syn Télemachos a Odysseova manželka
Pénelopé v paláci statočne odoláva ponukám ženíchom na vydaj.
Publikácia obsahuje aj Hérodotov Homérov životopis a druhú časť
štúdie Ivana Janeka Homérova Odysseia, ktorá približuje jednotlivé
časti eposu.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...