Křesťanská pokora či zatracení, sadismus či metamorfózy pohanských
témat: s pomocí analýzy čtyř deskových maleb Sandra Botticelliho,
ilustrujících jednu Boccacciovu povídku, odhalíme, jak se u tohoto
velkého malíře nahota splétá s krutostí a krása s neklidem, přičemž
jeho dílo čerpá své základní postupy ze snu a z fantasmatu. Díky
erudovaným exkursům do dobových teoretických i literárních textů
francouzský filosof a historik umění Georges Didi-Huberman
poukazuje na něco, co označuje jako „hybridní charakter“ italské
renesance. Na její charakteristické propojování vysokého a nízkého,
ideality a tělesnosti, kterému ovšem neuniká ani Botticelliho
Venuše. Ba právě naopak, slavný akt Zrození Venuše se
Didi-Hubermanovi stává východiskem reflexe a záminkou k polemice s
tradičním pojetím tohoto obrazu jakožto ztělesnění „ideální
nahoty“, oproštěné od jakýchkoli tělesných konotací. Vlastní smysl
teoretického gesta je „otevření Venuše“. Slavný akt se otevírá
nejrůznějším dobovým referencím, které velkou měrou komplikují
představu Botticelliho jako idealistického umělce. V exemplární
podobě je toto otevření předvedeno prostřednictvím konfrontace
Zrození Venuše a enigmatické sérii čtyř obrazů, nazvané Příběh
Nastagia degli Onesti, na níž je lidské tělo naopak zcela doslova
otevřeno, tj. rozpáráno, a předvedeno ve své fyziologické
„beztvarosti“.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...