Stefan Grabiński je dodnes najznámejším poľským autorom hororovej
fantastiky (weird fiction). Až po svojej smrti (podľahol
tuberkulóze takmer zabudnutý a osamotený) sa stal kultovým žánrovým
autorom, známym i za hranicami svojej vlasti – výbery z jeho próz
vyšli v Nemecku i USA, kde mu okamžite dali prídomok „poľský Poe".
Bol predovšetkým majstrom fantasticko-psychologickej poviedky s
temnou gradujúcou atmosférou a ostrou, no nejednoznačnou pointou:
vydal napríklad poviedkové zbierky Démon pohybu (1919), Šialený
pútnik (1920), Desivý príbeh (1922), Kniha ohňa (1922). Je tiež
autorom temných okultistických románov Salamander (1924), Tieň
Bafometa (1926) a Kláštor a more (1928). Jeho posledným románom bol
Ostrov Itongo (časopisecky 1930 – 1931, knižne 1936). Podľa
vlastných Grabińského slov je témou tohto diela boj hrdinu s
predurčením a jeho porážka – boj o to ťažší, že proti hrdinovi
stoja sily zásvetia, ktoré si ho vybrali za vykonávateľa svojich
temných zámerov. Všetko sa začína jednej desivej noci v
strašidelnom dome pri križovatke zabudnutých ciest. Zo šerosvitu
interiérov starých domov a špiritistických seáns uteká hlavný
hrdina Gniewosz na zaoceánsku loď: do okultného románu nečakane
zavanie morský vietor exotiky južných morí v štýle próz Roberta L.
Stevensona. Grabiński napája okultný román zo žriedla tej najlepšej
tradície dobrodružných príbehov – sám svoj výtvor označil za
fantasticko-exotický román. Ostrov Itongo, na ktorom hrdina
stroskotá, je obývaný záhadnými domorodcami s ich čudesnými
poverami a vierou v duchov. Tajomný ostrov však nepôsobí ako celkom
z tohto sveta... Kto vlastne v skutočnosti ovláda dianie na
ostrove? Podarí sa Gniewoszovi uniknúť? Stane sa jeho porážka
zároveň jeho víťazstvom?
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...