Stefan Grabiński (1887 – 1936) je dnes najznámejším poľským autorom
hororovej fantastiky, weird fiction, zároveň však aj literárne
ambicióznym modernistickým spisovateľom. Bol predovšetkým majstrom
fantastickej psychologickej poviedky s pozvoľna hustnúcou temnou
atmosférou, s gradovaním tajuplných úkazov a vyhrotenou, no
nejednoznačnou pointou. Zbierka Mŕtvy priestor je výber próz, ktoré
autor za svojho života publikoval len časopisecky. Stefan Grabiński
bol tvorcom špecifickej odrody fantastiky, metafyzickej fantastiky
či psychofantázie. Za dominantu svojej tvorby označil pocit
obrovského údivu z tajuplnosti života, ktorý však prechádza do
údesu z neznáma. Symbolizmom je inšpirovaná jeho koncepcia
tajuplnej „inej skutočnosti“, ktorá do nášho trojrozmerného sveta
preniká prostredníctvom tajomstiev, bizarných fenoménov, tajomných
súvislostí medzi javmi, výstražných udalostí či neuveriteľných zhôd
okolností. Tie akoby mala na svedomí akási neurčitá zlovoľná sila.
Jeho hrdinovia sa zmietajú v bludnom kruhu svojich nutkavých ideí a
dotýkajú sa hranice šialenstva, keď uvzato chcú poodhrnúť závoj
tajomstva. To však nie je možné urobiť beztrestne. A tak spoznáme
neurotického hrdinu s jeho vyšinutou matematickou teóriou
súvislostí medzi udalosťami, projektovanými do modelu kriviek a
priamok. Alebo tiež milovníka spomienok, ktorý chce pomocou stôp
udalostí, odtlačených do astrálnej fotografickej dosky
transcendentnej ríše, vyvolať minulosť späť na tento svet – aj za
cenu obrovskej katastrofy. Mŕtvy priestor ožíva prízrakmi minulých
udalostí; zlá traumatická udalosť sa opakuje donekonečna
premietnutá vo svojej ozvene ako tieň. Otázka, či je to sen alebo
skutočnosť, nie je správne položená: Sen je skutočnosť – iná
skutočnosť. Opustené železničné staničky, tunel vedúci do
nepredpokladanej hĺbky evolučného času, koľajnice ubiehajúce do
diaľky mimo tohto sveta. Dobová železničná neuróza, freudovský a
bergsonovský vlak; umenie ako plameň stravujúci dušu umelca.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...