Ocelové město. Špína, chudoba a beznaděj. To se asi ve spojitosti s
ostravskou aglomerací vybaví každému, kdo ji dosud neměl možnost
navštívit. A s podobnými představami přijíždí na výlet do Ostřince,
hornického města někde u severních hranic, také hlavní hrdina
Boris. Do města, kde už nic nepřipomíná bývalý blahobyt, ale jehož
obyvatelé nikdy neztratili svou hrdost pramenící ze zašlé slávy.
Řada bizarních setkání s místními a jejich svérázným přístupem k
životu v něm zprvu vyvolává vztek, později snad i soucit. Ale jak
ho Ostřinec, podoben černé díře, pomalu vtahuje do svých útrob,
propadá se do jiného světa a do jiného času, kde je možné doslova
cokoliv a odkud vůbec není snadné uniknout. Jako by se dávní havíři
ve své nenasytnosti prokopali až k samotným branám pekla, do jehož
chřtánu se poddolované město zhroutilo a bylo nahrazeno tím, co na
povrch vyvřelo z ohnivých hlubin. Borisovo hledání cesty ven,
doprovázené řadou fantasmagorických událostí, je však současně
hledáním cesty k sobě samému, k vlastnímu svědomí. Přivedla ho do
Ostřince pouhá zvědavost, touha po nových zážitcích a možná i snaha
pomoci, nebo za vším stála jen nadřazená potřeba zhlédnout cizí
nouzi a neštěstí, jichž byl on sám ušetřen? Po odpovědích by však
čtenář v knize, upomínající svým stylem na práce Borise Viana,
pátral marně. Aby je nalezl, musí se zbavit role pouhého výletníka
a jako ostřinečtí horníci se spustit až na temné dno vlastní duše…
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...