Jakým způsobem lze přistupovat ke zkoumání náboženské zkušenosti a
náboženských systémů? Co se o náboženství dozvíme, budeme-li
zkoumat jeho funkci a hledat jeho původ? Je možné analyzovat
společné motivy rozdílných náboženských představ? Americký
religionista Daniel Pals, jenž působí na universitě v Miami, nám ve
své knize Osm teorií náboženství na tyto a další podobné otázky
představuje odpovědi myslitelů, kteří výrazně poznamenali
intelektuální kulturu dvacátého století. Svůj výklad začíná u
viktoriánských průkopníků antropologie Edwarda Tylora a Jamese
Frazera. Pokračuje hlavními představiteli přístupu, který se snaží
původ náboženství redukovat na jedinou příčinu: psychologickým
redukcionismem Sigmunda Freuda, sociologickým redukcionismem Émila
Durkheima a ekonomickým redukcionismem Karla Marxe. Poté přejde ke
zkoumání hlavních námitek proti tomuto přístupu, které formulovali
sociolog Max Weber a srovnávací religionista Mircea Eliade. Nakonec
se zamýšlí nad novějšími metodami a myšlenkami, které vzešly z
afrických terénních výzkumů E. E. Evans-Pritcharda a z
interpretativní antropologie Clifforda Geertze. Každému autorovi je
věnováno zhruba čtyřicet stejně uspořádaných stran, které sestávají
z životopisného kontextu, teoretického výkladu, pojmové analýzy,
kritického hodnocení a jsou doplněny přehledem doporučené
literatury. Kniha je v českém vydání rozšířena o doslov Radka
Chlupa, který zkoumá oprávněnost Palsova rozdělení jednotlivých
autorů na základě užití redukcionistických postupů, a odpovědí
Daniela Palse na jeho závěry. Palsova kniha se ihned po svém prvním
vydání v Oxford University Press stala vyhledávaným úvodem do
studia náboženství a dnes je na světových universitách pokládána za
osvědčenou učebnici, z níž čerpají své znalosti studenti
religionistiky i dalších příbuzných oborů. Palsův vstřícný způsob
zpracování látky však činí z jeho díla poutavé a srozumitelné čtení
i pro všechny laické zájemce o fenomén náboženství.
Slepý Melésigenés s ťažkosťami hľadal prostriedky na živobytie, no
na druhej strane si získaval čoraz viac obdivu a sympatií u ľudí,
ktorí sa ho snažili povzbudzovať a podporovať. V Kýme na
maloázijskom pobreží ho nahovorili, aby požiadal o pomoc mestskú
radu a stal sa básnikom mesta na útraty obce. Rada však návrh
odmietla s tým, že „homérov“ (slepcov) živiť nebude. Odvtedy ostalo
Melésigenovi meno Homéros. Z Kýmy následne odišiel do Fókaie, potom
na ostrov Chios, kde sa živil ako učiteľ a básnik. Na Chiu prežil
šťastné obdobie života, zložil tu mnoho básní a stal sa známym v
celej Hellade. Neskôr cestoval po rôznych krajoch Grécka, zložil
eposy Ílias a Odysseia. Svoj život zakončil na ostrove Ios. V
druhej polovici Odysseie, ktorá sa k vám v tejto knihe dostáva,
Faiáci doplavia Odyssea do vlasti. Po príchode na Ithaku stretáva
bohyňu Athénu, ktorá mu radí, aby nešiel hneď do paláca, ale ako
žobrák najskôr zistil stav vecí vo svojom kráľovstve, a dodáva, že
má pre neho pripravený plán pomsty spupným ženíchom. Odysseus dá na
rady bohyne a s odhodlaním sa púšťa do príprav na boj so ženíchmi o
svoje postavenie vo vlasti a o svoju rodinu. Medzitým sa z ciest po
Sparte a Pyle vracia domov jeho syn Télemachos a Odysseova manželka
Pénelopé v paláci statočne odoláva ponukám ženíchom na vydaj.
Publikácia obsahuje aj Hérodotov Homérov životopis a druhú časť
štúdie Ivana Janeka Homérova Odysseia, ktorá približuje jednotlivé
časti eposu.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...