Okolie Bratislavy (2. vydanie) - Daniel Kollár,Tibor Kollár,Ján Lacika

Zatiaľ posledným titulom v druhom inovovanom vydaní z edície S batohom po Slovensku je turistický sprievodca Okolie Bratislavy (č. 7). Územie od Bratislavy po Smolenice, do ktorého smerujú ponúkané turistické trasy, tvoria nevysoké a prevažne zalesnené Malé Karpaty. Južnú časť pohoria tvoria Devínske Karpaty. Najvyšší je izolovaný masív Devínskej Kobyly, ktorá je s výškou 514 m najvyšším bodom na území Bratislavy. Východným smerom sa reliéf Devínskych Karpát pozvoľna znižuje do Bratislavského predhoria s Dolnou Mlynskou dolinou. Pezinské Karpaty majú charakter masívneho pohoria. K najvýraznejším vyvýšeninám južnej časti Pezinských Kapát patrí Veľký Javorník (594 m), Malý Javorník (584 m) a Somár (650 m). Na juhovýchode Pezinských Karpát vystupuje nad plošiny homoľovitý vrch Kamzík (439 m) s televíznou vežou na vrchole. Obľúbenými turistickými centrami v severnej časti Pezinských Karpát sú rekreačné osady Modra-Piesok, Modra-Harmónia, Častá-Papiernička a horské sedlo Baba (527 m). Južne od Modry-Piesku sa vypína kužeľovitý vrch Veľká homoľa (709 m) s rozhľadňou. Na západnom okraji Pezinských Karpát sa nachádzajú ďalšie dominanty: druhý a tretí najvyšší vrch Malých Karpát – Vysoká (754 m)a Vápenná (752 m), viac na sever sa týči najvyšší vrch Záruby (767 m). Záruby vystupujú vysoko nad turistické centrum v Smoleniciach a nad skrasovatené úpätné plošiny Smolenického krasu s jedinou prístupnou jaskyňou na západnom Slovensku – jaskyňou Driny. V oblasti Plaveckého Mikuláša a Plaveckého Podhradia sa nachádza Plavecký kras a medzi výbežky Záhorskej nížiny je vklinený nápadný vrch Pohanská (495 m) so zrúcaninou Plaveckého hradu. Atraktivitu územia dopĺňajú hrady a hradné zrúcaniny: Devín, Pajštún, Červený Kameň, Ostrý Kameň a Smolenický zámok. Okrem opisov základných trás sprievodca obsahuje aj výrezy panoramatických máp s priebehom jednotlivých trás. Nechýbajú ani register najvýznamnejších turistických bodov a praktické informácie.