„Mám na ruke číslo z Osvienčimu a nájdu sa ľudia, ktorí vravia, že
sa to nikdy nestalo!“ Od oslobodenia koncentračného tábora
Osvienčim prešlo sedemdesiatpäť rokov a Dita Krausová, rodená
Polachová, jedna z tých, čo prežili, sa rozhodla napísať knihu
spomienok nielen na koncentračný tábor, ale na celý svoj život.
Narodila sa v rodine pražských židovských intelektuálov, chodila do
školy, mala veľa kamarátov a nikdy jej ani na um neprišlo, že je v
niečom iná. Až keď si jedného dňa našla na lavici kus papiera so
slovami: Si Židovka. „Čo je to Žid?“ spýtala sa rodičov. Zakrátko
to pocítila na vlastnej koži, keď po vyhlásení protektorátu Čechy a
Morava začali platiť vyhlášky a zákony, ktoré krok za krokom
vylučovali židovské obyvateľstvo z väčšinovej spoločnosti. Po čase
ju ako trinásťročnú deportovali s rodičmi do geta v Terezíne a
neskôr do Osvienčimu, kde jej otec zomrel. Dita s matkou prešli
selekciou doktora Mengeleho a s ďalšími spoluväzenkyňami ich
poslali na nútené práce do Nemecka. Krátko pred koncom vojny ich
presunuli do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde sa dočkali
oslobodenia. Po vojne sa Dita vydala za Otta Krausa a veľmi pútavo
opisuje situáciu a nálady v povojnovom Československu, v roku 1948
zasiahnutom februárovými udalosťami. Tie napokon prispeli k
rozhodnutiu Krausovcov emigrovať aj s ročným synom do Izraela. Je
to ďalšia kapitola ich života, síce slobodného, ale aj plného
úskalí, akými boli existenčné zabezpečenie rodiny, hľadanie
optimálneho zamestnania, aby uživili rozrastajúcu sa rodinu,
choroby a pre Ditu napokon aj smrť najbližších.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...