O Slávkovom neslávnom konci a ďalšie burtonovky

Prvý diel výnimočnej historickej epopeje Pád titanov od Kena Folletta sa stal medzinárodnou senzáciou a vyhlásili ho za „prenikavú a fascinujúcu knihu, ktorá vás pohltí na dni a týždne“. Prvá svetová vojna skončila. Ale mier je len klamlivý. V Nemecku Führer predpovedá svojmu národu veľkú budúcnosť. V USA sa prezident musí vyrovnávať s následkami hospodárskej krízy. A v Rusku nádej, ktorú mala priniesť revolúcia, zhltne teror boľševikov. Zima sveta, druhý diel ságy Storočie, rozpráva príbeh ďalších generácií rodín známych z Pádu titanov. Jedni zatvárajú oči pred neprávosťou, druhí jasne chápu, čo sa deje v mene ideológie. Hrdinstvo a tragédia, prispôsobenie sa a vzopretie, láska a nenávisť vytvárajú osudnú spleť na pozadí druhej svetovej vojny, ktorá bola obrovským historickým zlomom. S hrmením zbraní prišlo aj nové usporiadanie sveta. Mnohí kritici nazvali Follettovo dielo trýznivou lekciou dejepisu či nezvyčajným dejinným eposom. S tým môžeme len súhlasiť, lebo autorova sila popri vynikajúcich fundovaných rešeršiach spočíva vo vykreslení komplexných postáv, ktoré sa počas deja dostávajú do konfliktov. A čas pred druhou svetovou vojnou a po nej je na to ako stvorený. Čitateľ pohltený dejom sa stáva jeho priamym účastníkom a ani si neuvedomuje, že je len konzumentom vzrušujúcej knihy. Ak by sme mali posolstvo Zimy sveta vyjadriť jedinou vetou, určite by sme poznamenali – je to hlboké plaidoyer proti vojne a diktatúre každého druhu.