Návrat, Pohár metelíc

Kniha obsahuje dve zo štyroch Symfónií ruského básnika, spisovateľa-symbolistu Andreja Belého (1880 1934), vporadí tretiu Návrat aštvrtú Pohár metelíc. Experimentálne prózy na pomedzí spoéziou boli vytvorené podľa hudobných zákonitostí. Vznikali vkontexte tvorivých výbojov epochy od r. 1900 po 1907-8 a svojmu autorovi priniesli povesť odvážneho tvorcu nového umenia. Belyj ako prívrženec koncepcií filozofov Immanuela Kanta ofenomenálnom anoumenálnom svete, Arthura Schopenhauera sjeho chápaním prvenstva hudby medzi umeniami i Friedricha Nietzscheho, ktorého dielo Tak vravel Zarathustra sa preňho stalo hlavnou inšpiráciou, napísal svoje symfónie tak, aby každá bola iná, odlíšená svojím vnútorným rytmom. Spája ich téma zápasu Večnosti s neúprosne uplývajúcim časom, ktorý autor chápe fatalisticky ako nezvratnosť osudu. Konkrétne je však ukotvenie Symfónií včase apriestore, kde žijú postavy súdobých mladých intelektuálov a umelcov. Kým Návrat vypovedá o moskovskom živote tých čias, dej symbolisticky zašifrovaného Poháru metelíc sa odohráva vSankt-Peterburgu avkláštore medzi lesmi. Spisovateľove originálne pokusy onovú prózu nenašli pokračovateľov. Symfónie, týka sa to hlavne štvrtej, sa pre svoju zložitosť a artistnosť pokladali za nepreložiteľné.