Životopis věhlasného esejisty Michela de Montaigne je závěrečným
dílem Stefana Zweiga, které napsal v posledních týdnech svého
života. V jedenácti kapitolách popisuje Zweig velmi podrobně a s
velkým psychologickým vhledem a pochopením život a působení
gaskoňského šlechtice, renesančního myslitele, humanisty, skeptika
a otce literární esejistiky Montaigna, který vystupoval proti
převládající vyprázdněné a životu vzdálené latinské vzdělanosti
univerzit. Zasazoval se o svobodný a nezaujatý pohled na svět,
přičemž své eseje psal jazykem pařížského tržiště, formou volných
úvah o světě, životě a o sobě samém, neboť podle Montaigna „v sobě
každý nese celou podobu lidského údělu“. Biografie vznikla v
podstatě shodou náhodných okolností. V brazilské Petrópolis, kam
Zweig odešel z nacisty devastované Evropy, objevil Montaignovy
dvousvazkové eseje, v jejichž autorovi nalezl mistra a učitele
rezignace a ústupu k sobě samému. Texty pro Zweiga představovaly
velkou útěchu a inspiraci. Montaigneho životopis proto napsal s
vášnivým zaujetím, zjevně jako určitý druh terapie. Skutečná síla
Zweigovy knihy však spočívá v paralele, nepředstavitelné brutality
nacismu s dobou Montaignovou, náboženskými válkami a hrůznými
krveprolitími. Stefan Zweig věnoval svou biografii samotnému
Micheli de Montaigne jako vděk za příkladný život člověka, který
nikdy nezradil své vnitřní přesvědčení a zůstal i v nejtěžších
dobách homme libre: „Montaigne se pokusil o nejtěžší věc ze všeho,“
napsal, „totiž žít sám sebe, být svobodný a stále svobodnější.“
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...