Kniha vznikla na základe kolektívneho úsilia autorov, ktorí sa
dlhodobo systematicky venujú problematike urgentnej medicíny, roky
pôsobia v jej prednemocničnej zložke na Slovensku, v Čechách a
Rakúsku, prednášajú na vysokých školách urgentnú zdravotnú
starostlivosť, krízový manažment a medicínu katastrof. Mnohí z nich
na vlastnej koži zažili nejedno hromadné nešťastie menšieho či
väčšieho rozsahu, mnohí sú aktérmi námetových, tematických a
súčinnostných cvičení. Zvládnutie zdravotných dôsledkov hromadného
nešťastia je ťažké z viacerých dôvodov. Edukačné modely sú
prínosom, ale neexistuje model, ktorý by dokázal nasimulovať každú
konkrétnu situáciu v konkrétnom priestore a v podmienkach
nešťastia. Dostupná slovenská literatúra, ktorá by ponúkla
problematiku hromadných nešťastí a katastrof vo väčšom rozsahu a s
hlbším prienikom chýba. Túto priepasť medzi zahraničnou a domácou
literatúrou sa usilovali vyrovnať slovenskí autori Šimko, Babík
významnou publikáciou Hromadné nešťastia, medicína katastrof pred
vyše desiatimi rokmi. Medicína katastrof však patrí medzi dynamicky
sa rozvíjajúce odbory a je potrebné vychádzať zo súčasnej
politicko-ekonomickej situácie spoločnosti, zdravotnej a
bezpečnostnej politiky štátu. Pripravenosť na katastrofy sa v
našich podmienkach zameriava skôr na pomerne úzky rozsah možných
udalostí (v protiklade s inými štátmi sveta). Nové svetové problémy
súvisiace najmä s globálnou hrozbou terorizmu nás však nemôžu
nechať v pokoji. Práve terorizmus, najmä bioterorizmus, môže viesť
ku katastrofe oveľa väčšej, ako bola akákoľvek pandémia v prírode.
Ak berieme do úvahy nebezpečenstvo pre ľudstvo, sú jeho riziká
všade okolo nás. Denne počúvame správy z celého sveta o rôznych
mimoriadnych udalostiach, závažných katastrofách s množstvom obetí
a nevyčísliteľnými škodami. Rok 2010 bol podľa správy z Centra pre
výskum epidemiológie katastrof v Ženeve najsmrteľnejším za posledné
dve desaťročia. Obete na životoch a obrovské celkové škody majú na
svedomí v tejto hrozivej bilancii najmä prírodné katastrofy.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...