Cudzinci obťažujúci nevinné dievčatá sbielou tvárou, ohnivé
tmavé orientálky zvádzajúce západných kresťanských chlapcov na zlé
chodníčky či úlisní Židia skrývajúci vstiesnených
ašpinavých obchodoch svoje tajomstvá. Podobných obrazov
nájdeme v literatúre mnoho a nie je to náhoda. Sú to
obrazyodlišnosti, ktoré vyvolávajú vľuďoch silné
emócie, rovnako ako ich vyvoláva aj literatúra. Tá na rozdiel od
oficiálnych dokumentov zachytáva históriu vinej, intímnej
rovine: láska avzťahy medzi pohlaviami patria medzi jej
základné stavebné prvky. Historik Miloslav Szabó vo svojej knihe
Kráska azvrhlík skúma nielen to, ako sa rasizmus prejavuje
vtextoch takých klasikov, ako je Ľudmila Podjavorinská,
Svetozár Hurban Vajanský, František Švantner, Gustav Meyrink či
Thomas Mann, ale hľadá aj pôvod týchto stereotypov. Literatúra vždy
nielen zobrazovala realitu, ale podvedome ovplyvňovala myslenie
akonanie ľudí. Obrazy nenásytných orientálok, úžerníckych
židovských krčmárov či cudných panien s bielou tvárou sa tak hlboko
vtlačili do našich myslí. Témou skrytého rasizmu vás vknihe
Kráska azvrhlík prevedú postavy literatúry 19. a20.
storočia abude to vzrušujúca cesta zo slovenských kopaníc,
cez nevestince starej Prahy, kanálmi Benátok až do utečeneckého
tábora sRwande. Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení
len zopseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu
zrasového miešania. Ztohto pohľadu sa tak do popredia
dostáva pohlavie: rasisti chcú zabrániť, aby saplodili
arodili miešanci, pretože to údajne ohrozuje zdravie
aprežitie nadradenej rasy. Tento strach sa vrôznych
historických obdobiach pretavil nielen do literatúry, ale aj do
pravidiel azákonov, ktoré upravovali vzťahy konkrétnych mužov
ažien, teda kto ským môže žiť aplodiť deti. Kniha
vychádza vknižnej edícii Denníka N.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...